Zrejme starnem, alebo sa vraciam na úroveň mojich pubertálnych začiatkov kedy mi stačila jedna tequila a ja som padala najbližšiemu spolužiakovi do náruče. To boli teda časy. Pleť som mala ako detská prdelka a žiadne problémy. Nuž teda maximálne také, že ako zatajím tu štvorku z matiky pred rodičmi. Ale verte mi, vtedy to bol pre mňa priam kolosálny problém.
Ale čo to je? Zase uvažujem nad minulosťou? Akoby sa na nej aj dalo niečo zmeniť. Pôjdem sa radšej zaoberať problémom dnešným. Ja vcelku rada problémujem. Zamotávam. Problémovo zamotávam. Svoju vlastnú situáciu.
Vieš čo, ty pako? Narobil si v mojom živote riadnu galimatiáš(sakra ani netuším ako sa to píše). Ja som mala svoj normálne zabehnutý život a la „štýl samostatná jednotka" a chlapov som úspešne presúvala na vedľajšiu koľaj. Ono totiž vždy prišlo do môjho života niečo zaujímavejšie. Ale potom si sa tu zrazu pritrafil ty a len tak kľudne sa tu v mojom okolí ponevieraš. Dobre, tak pár razy som ťa do toho môjho okolia aj ja zavolala.
Ale teraz mám toho dosť. Pretože mňa už omrzelo naháňať chlapov, klipkať na nich, smiať sa ich trafeným vtipom, omračovať drahým parfumom, bezchybným správaním a tak ďalej. Rezignovala som. Teraz pokojne počkám na svoju korisť (viď Ty). Budem sa tváriť, že som ňou ja. Hodila som ti vreckovku.
Ale snaž sa, prosím.
