Sila, ktorú držím za ruku sa mi vymyká a chce zmiznúť. Proste už nevie vydržať s takým slabochom ako som ja. Slaboch neplače. Neukazuje svetu tie malé perličky vody. Vnútrom mi otriasa chvíľkové orgánotrasenie a namáha moje telo. Zmáha ma. Preklínam samu seba, preklínam teba, vás všetkých, čo ste ma do tohto stavu dostali.
Červené oči matne hľadajú cestu. Ale nemá im ju kto ukázať. Už nesnívam o niekom, kto priletí, podá mi ruku a zázračne s ním odletím. Už snívam o odvahe, ktorá ma neopustí a podarí sa mi vďaka nej vždy postaviť a ísť ďalej. Cítim, že nie je ďaleko. Je vo mne.