Študenti- prídu, vždy sa pekne a nahlas pozdravia, objednajú si niečo malé na jedenie a kávu. Väčšinou sa poznajú s celým personálom, posťažujú sa na skúšky a profesorov, ktorí sú väčšinou vadní a trápni, ale nájdu sa samozrejme aj výnimky. Ak majú viac času usilovne si píšu ťaháky na papier, zošit a rôzne časti tela. Nie raz sa mi stalo, že som začula telefonát, ako niekto chce podplatiť druhého, len aby za neho šiel na skúšku, alebo dokonca napísal bakalárku. Vtedy ma ako človeka, ktorý presedel pol roka v archívoch, len aby napísal svoju záverečnú prácu trhne a chce sa mi niečo povedať. Ale radšej som ticho, veď to nie je ojedinelý jav. Nuž čo, na každého raz príde...
Čo ma ale dokáže vždy prekvapiť, je to, že väčšina z nich necháva prepitné, a to nemalé.
Mohli by dať prednášku niektorým vyfešákovaným horenosom, ktorí neovládajú základy slušného správania a nenechajú nič.
Gréci- len minulý rok ich na Medicíne bolo minimálne päťsto. Tento rok je ich aspoň dvojnásobne. A keďže sme v blízkosti tejto inštitúcie, máme ich na každodennom poriadku. Sú to ľudia veľmi milí, ale aj riadne hluční a bordelársky. Zemiakové krokety, ktoré milujú, zbieram minimálne o tri stoly ďalej a pomaly aj z plafóna :) . So servítkami dokážu prapodivné veci, väčšinou ich nájdem nahádzané v pohároch s kombináciou so špáratkami, ale aj na zemi, vo vosku zo sviečky a podobne... Milujú divoké kombinácie jedál ako vyprážaný rezeň spolu s kuracím šalátom, šampiónovou omáčkou a vyprážaným syrom, kečupom a majonézou. Máme jednu grécku kočku, ktorá to zje na posedenie a potom to zaklincuje našim veľkým múčnikom. Skrátka majú skvelý apetít, to sa musí nechať. :)
Samotári- väčšinou pracovníci okolitých firiem, ktorí k nám po jednom chodia na obed. S personálom majú vybudovaný svoj vzťah a radi si pokecajú o svojich novinkách zo súkromného života. Väčšinou sú veľmi priateľskí a snažia sa u nás predĺžiť si svoj obed čo najviac, len aby nemuseli utekať späť do práce.
Okukávači- veľmi špecifický druh skupiny. Na čašníka zo zásady nehovoria, snažia sa dohovoriť neverbálnymi prvkami komunikácie. Zamestnanec tak musí vynaložiť minimálne dvojitú snahu, aby pochopil, že či daná osoba chce jesť, alebo platiť. Dôležité sú základy psychológie, aby sme daného pochopili a dokázali ho s úsmevom naďalej obsluhovať. Väčšinou symbol platenia znamená zdvihnuté obočie.
Finanční poradcovia- (teraz nič proti tejto ozajstnej skupine ľudí, pretože nazvala som to len obrazne.) Prídu, vyfešákovaní, s minimálne dvoma mobilmi a laptopom. Objednajú si jednu kávu, obsadia najväčší box, roztiahnu sa s papiermi a tvária sa, že očakávajú anglickú kráľovnú. Po dvoch hodinách pitia jednej(!) kávy si bez opýtania zapoja notebook do elektriny a objednajú dva deci sódy. Hlučne, tak aby ich každý počul, telefonujú o svojich „biznis" problémoch. Po cca štyroch hodinách odídu, s účtom 3.33 mi nonšalantne povedia, že 3.35. Ďakujem, vravím a lúčim sa.
Veď zajtra príde nový deň.... a s ním aj noví ľudia... o nich nabudúce
