Do talianskeho dovolenkového letoviska Bibione nevedie železnica. No v neďalekej Latisane, ktorá je s Bibione spojená pravidelnou autobusovou linkou, nesie železničná stanica názov Latisana - Lignano - Bibione. Vlaky z Latisany do Terstu premávajú každú hodinku (cesta trvá 50-60 minút, 14,30 stojí spiatočný lístok). Na zámok sa spred železničnej stanice v Terste dá dostať pomerne hustou mestskou dopravou - autobusom číslo 6 a 36, jazda trvá asi 25 minút a vedie popri terstskej mestskej pláži (lístky dostať v trafike na stanici). Šoférka (pospevujúc si celou cestou so sluchátkami v ušiach) nás bezpečne vysadila na správnej zastávke a ešte nám aj ukázala nenápadnú cestičku od hlavnej cesty schodmi dolu na pobrežie. Na počudovanie všetky vopred vyhľadané spoje aj v reáli skutočne nadväzovali a naša cesta nemala väčšie prestávky pri prestupoch.
Od zberového parkoviska viedla príjemná pešia prechádzka s úžasnými výhľadmi na Terst a Slovinsko až po bielu bránu s názvom Parco di Miramare. More je v týchto miestach čisté bez pláží, na skalách žijú viaceré druhy vtáctva. Informačné tabule s obrázkami živočíchov sú súčasťou chráneného prírodného parku. Podmorskú faunu možno v miestach bezprostredne pri zámku obdivovať aj s potápačskou školou.
Alej stromov tienila páliacemu slnku a červené lavičky krásne kontrastovali so stredomorskou džungľou zelene. Výbežok s bledou stavbou zámku sa približoval. Vonku bolo asi tridsať stupňov a more nejavilo známky vetra, hladina sa skoro nehýbala. Táto strana talianskeho pobrežia sa už nápadne podobala tomu skalnatému chorvátskemu a farba mora bola neuveriteľne zelenomodrá.
Romantický zámok Miramare je postavený na skalnatom výbežku asi 7 km od mesta Terst. Dal ho postaviť Ferdinand Maximilián Habsburský (mladší brat rakúskeho cisára Františka Jozefa), ktorý sa stal v roku 1863 mexickým cisárom. Jeho manželkou bola Charlotta Belgická, dcéra belgického kráľa Leopolda I. Zámok dali postaviť v druhej polovici 19. storočia. Hneď sme si všimli, že stavba sa podobá na zámky u našich českých susedov - konkrétne v Ledniciach a v Hlubokej. Práce podľa projektu začali v roku 1856 a už v o štyri roky neskôr sa tam arcivojvoda s manželkou presťahovali.
Miramare má oproti dvom českým romantickým stavbám bonus - more. Videla som viaceré fotografie na nete, kde hrajú hlavnú úlohu zámok, more a počasie. Vlny bičujúce skalu pod zámkom, opar zakrývajúci záhrady za zámkom aj jasne viditeľné biele vrcholky Álp na pozadí. Nádherné momentky, ktoré môže zachytiť asi len domáci fotograf. My sme mali letné slnečné počasie bez jedného obláčika na nebi.
Prehliadka interiérom zámku trvala asi tridsať minút a vstupné sa vyrovnalo našim domácim múzeám (4,- € / 2.- €). Na prízemí sa nachádzajú pôvodné komnaty Maximiliána a Charlotty, na poschodí sú miestnosti ďalšieho majiteľa vojvodu Amedea Aostu. Pôvodní majitelia si svojho zámku dlho neužili - Maximiliána Habsburského ako mexického cisára v roku 1866 za oceánom popravili a jeho manželka odišla s vážnymi psychickými problémami späť k rodine do Belgicka. Od roku 1955 je tu zriadené historické múzeum.
Zámok obkolesuje terasa, ktorá prechádza do reprezentatívnych schodísk dolu na nábrežie. Kamenné mólo kedysi vítalo mnohé prominentné návštevy vystupujúce z člnov a lodí. Okrem iných sem rada zavítala aj cisárovná Sissi. Stredomorská klíma a morský vzduch dobre pôsobil na jej podlomené zdravie. Jedna z jej návštev je zachytená aj na dobovej olejomaľbe v interiéri zámku.
Druhá terasa s prístupom k moru bola tento rok uzavretá pre rekonštrukciu, fontány i umelý potôčik s kaskádami bol vypustený a chýbala aj kvetinová výsadba vo francúzskom štýle. Chodníčkami 22 hektárového parku so stredomorskou flórou sa dalo túlať hodiny - okolo sôch, kaplnky, niekoľkých vyhliadok až po tzv. Zámoček, žltú budovu nad prístavom s plachetnicami, kde v minulosti bývali majitelia kým sa zámok ešte staval. Návštevníkov parku chráni pred slnkom hustý porast s popínavými rastlinami plaziacimi sa po červených drevených konštrukciách. Studenú vodu možno načerpať z niekoľkých pitných studní - fontán. Reštaurácia s vonkajším sedením má o klientelu postarané, pretože nikde naokolo nemá konkurenciu.
Na zámku a v záhradách sa pokojne dá stráviť aj celý deň, my sme tam boli asi štyri hodiny. Ale ešte sa tam niekedy určite vrátim, počkám, kým bude aj druhé nádvorie s nábrežím po rekonštrucii, od mojej prvej návštevy si pamätám, že vysadené kvetmi bolo nádherné.
Zdroj:
http://www.castello-miramare.it/
publikácia: Rosella Fabiani: Miramare. Sprievodca po zámku a parku.
Fotografie: autorka, Jana a Mária Kuššové, v interiéri bolo zakázané fotografovať, fotky sú skenmi obrázkov z uvedenej publikácie
