cestovateľka- amatérka, asi tak trochu aj v čase Zoznam autorových rubrík: Niečo z umenia, Spomienky, Výlety, Len tak, História, Súkromné, Nezaradené
Keď som bola vo Florencii prvýkrát, rozmýšľala som, ako sa vyhnúť tomu neustálemu ruchu aspoň na časť dňa. Našla som na mape Fiesole. Malé mestečko na kopci, ktoré objavil už Boccaccio.
Už je to dvanásť rokov, čo som Luccu prvýkrát videla. Cestovkám stačí zopár hodín na zoznámenie klientov s hlavnými pamiatkami. Povedala som si, že sem sa raz musím vrátiť. Chvíľu trvalo, kým som si sen splnila.
Cinque Terre bol dlho len môj sen. Päť dediniek s farebnými domčekmi nalepenými na útesy, kedysi prístupnými len krivoľakými cestičkami alebo po mori. Navôkol vinohrady na terasách, olivovníkové háje a nekonečné azúrové more.
Trhy a jarmoky patria k Trnave oddávna. Už keď sa spomína predmestské osídlenie na mieste dnešnej Trnavy historici zvyknú hovoriť o trhovej osade. Aj maďarský názov Trnavy – Nagyszombat súvisí s trhovým dňom – sobotou.
Ako asi mohlo byť kedysi počas horúcich letných dní v Trnave? Veľa sa dá vyčítať z dobovej tlače, čosi vieme z rozprávania pamätníkov obdobia prvej republiky, niečo odhalia aj dobové fotografie. Skúsme nahliadnuť do minulosti.
Máj je mesiac, kedy je príroda plná sviežej zelene doplnenej farbami rozkvitnutých stromov a kvetov. Trnavské centrum je odrazu plné ľudí. Ako to vyzeralo v minulosti?
Cez Dolnú bránu sa z centra Trnavy vychádzalo na dolné predmestie. V polovici 19. storočia tam vznikla dôležitá stavba – železničná trať a budova stanice. V 20. storočí tam postupne vyrástla priemyselná zóna mesta.
Trnava nebola iba mesto ohradené hradbami, ale patrili k nej aj pozemky okolo. Kedysi v stredoveku bolo to územie oveľa väčšie ako dnes. A niektorí Trnavčania z mesta sa považovali za čosi viac ako tí za mestskými múrmi.
Najkúzelnejšie trnavské uličky stáli popri hradbách, lemovali ich severovýchodný kút. Nízke domy sa tlačili jeden vedľa druhého a medzi nimi bola len úzka vydláždená cesta. Prejsť sa nimi tak šesťdesiat - sedemdesiat rokov dozadu!
Starší ľudia radi rozprávajú vnúčatám, aké boli Vianoce, keď oni sami boli vnúčatami. Dnes to mnohokrát pripomína skôr historický román ako nedávnu minulosť. Človek by neveril, že príbehy delí od súčasnosti len zopár desaťročí.
Prechádzka ulicami centra Trnavy je aj dnes príjemne stráveným víkendovým popoludním. Trnavčania vedia kadiaľ ísť, poznajú romantické zákutia svojho mesta, aj keď z nich za posledných päťdesiat rokov veľa zaniklo.
Stredoveká Česká cesta prechádzala cez Trnavu dvoma zo štyroch brán v hradbách - na severe Malženickou a na juhu Lovčickou bránou. Obe postupne zanikli v 15 a 16. storočí.
Platea St. Joanni, Obere Bachgasse, Felsö patak utca, Déak Ferencz utca, Hornopotočná ul., ulica Jura Palkoviča – názvy, ktoré kedysi patrili Hornopotočnej ulici.
Pamätáš ešte, ako som sa Ti tmolila v ateliéri ako malá a dal si mi kus hliny, aby som si niečo modelovala? Ty si mal na stojane nejakú sochu, zo všetkých strán si na ňu ústami prskal vodu a ja som sa strašne smiala, že ju opľúvaš
Nedele mávam ospalé, najmä ak je vonku sychravo. Neviem ako vy, ale ja som v sobotu oveľa aktívnejšia ako v nedeľu. Slnko však môže všetko zmeniť...
V susedstve trnavského Trojičného námestia bolo kedysi niekoľko starých uličiek, na ktoré dodnes pamätníci s láskou spomínajú. Dnes nám pripadajú staré fotografie tejto štvrte veľmi romantické, ale v šesťdesiatych rokoch boli mnohé budovy už vo veľmi zlom stave. Paulínska ulica a jej okolie prešli v dvadsiatom storočí veľkými zmenami.
Štefánikova ulica spolu s Hlavnou tvoria najdôležitejšiu komunikáciu v centre Trnavy. Už od stredoveku bola spojnicou dvoch brán v hradbách – Hornej a Dolnej. V minulosti mala rôzne názvy: Magna Longa superior, Obere Haupt Gasse, Felsö hosszú utca, Kossuth Lajos utca, Štefánikova aj Jilemnického ulica, ľudovo Hornohrubá ulica.
Reklama nás v súčasnosti sprevádza takmer všade kam sa pohneme. Pozrime sa na jej skromné začiatky na konci 19. a začiatku 20. storočia prostredníctvom fotografií a informácií z mesta Trnava.
Dnes sa prejdeme v čase po dnešnej Hviezdoslavovej ulici, zastavíme sa pri domoch, o ktorých nám fotografie a história ponúkli zaujímavé informácie. Ak by sme v roku 1900 stáli pred divadlom, naskytol by sa nám takýto pohľad cez námestie s trojičkou na ulicu, istý čas pomenovanú podľa kráľa Ľudovíta z Anjou, ktorý v Trnave zomrel (1382). Vtedy sa volala Lájos Nagy utca.
Každé mesto má svoje dejiny, o ktorých sa v knihách nepíše. Tvoria ich príbehy ľudí, celých generácií rodín, ktoré v ňom žili v konkrétnom čase. Ich príbehy sa odohrávajú na konkrétnych miestach, komunikujú s konkrétnymi obyvateľmi, žijú udalosti svojej doby. Dnes sa pozrieme na päť Trnavčanov, ktorých príbehy mi porozprávali ich potomkovia. Ide o kaviarnikov Georga a Mikuláša Hermannovcov, lekárnika Kornela Vadoviča, sládka a amatérskeho fotografa Johanna Pattermanna, obchodníka Karola Bauera a napokon mäsiara, údenára a obchodníka Štefana Virsika. Je pravdepodobné, že sa navzájom poznali, alebo sa aspoň evidovali. A ešte niečo majú spoločné. Všetci zažili na vlastnej koži vítanie roku 1900.
