V centre francúzskeho stredozápadu na pobreží Biskajského zálivu stojí jeden z historicky najvýznamnejších francúzskych prístavov - La Rochelle. Nezávislosť a bohatstvo získal najmä obchodom a kontaktom so svetom. V časoch osídľovania Nového sveta odtiaľto vyplávala nejedna loď smerujúca s prvými odvážlivcami do Ameriky. Práve z tejto oblasti pochádzali prví osadníci francúzskych území Kanady či južnejších ostrovných kolónií.
Znalci Dumasových Troch mušketierov vedia, že sa tu odohrávala časť románu týkajúca sa obliehania mesta nazvaného „bašta hugenotov“. Keby sme zašli do histórie ešte hlbšie, narazíme napríklad na informáciu o lodiach, ktoré vyplávali z La Rochelle s templárskym pokladom. La Rochelle bola územím patriacim Eleonóre Akvitánskej (vojvodkyni z Poitiers), ktorá sa najskôr stala francúzskou kráľovnou (Ľudovít VII.), no po rozvode sa vydala za anglického kráľa Henricha II. La Rochelle bola istý čas anglickou provinciou, čo ovplyvnilo aj náboženstvo jej obyvateľov. Ako bohaté a vplyvné centrum protestantov vo Francúzsku bolo dlho tŕňom v oku katolíckej monarchii. Obliehanie la Rochelle vedené kardinálom Richelieu v rokoch 1627 – 28 jednoducho muselo skončiť pokorením mesta. Mušketieri stáli v tomto nerovnom boji z pohľadu domácich na opačnej strane barikády a teda určite nepatria k larochellským hrdinom.
Vstup do mesta od oceánu strážia dve veže – nižšia Veža sv. Mikuláša a Reťazová veža, každá na inom brehu. Nábrežie starého prístavu s alejou siahajúcou od Reťazovej veže až takmer po bránu do starého mesta každoročne privíta umelecké stánky letného trhu v tieni stromov. Popod vežu s orlojom vchádzame do uličiek starého mesta, kde sa dá pohodlne prechádzať aj za daždivého počasia, chodíme totiž pod arkádami so vstupom do obchodov.
Radnica je reprezentatívnou renesančnou stavbou, ktorú dal postaviť kráľ Henrich IV. (jeho socha stojí na námestí). Momentálne sa budova reštauruje. Neďaleko je katedrála Saint Louis a veľké námestie.
Larochellské uličky skrývajú staré hrazdené domy i malé námestia. V lete bývajú plné turistov z celého sveta, hudobníkov i hercov pouličného divadla. Podvečer prechádzame okolo prázdnej tržnice, míňame kostolík sv. Sauveura a uličkami vchádzame znovu na nábrežie.
Niektoré špeciálne obchody si získali dobré meno originálnou ponukou – napríklad Via Maris s tovarom inšpirovaným oceánom, obchod s domácou čokoládou a nugátom s príchuťami od výmyslu sveta, obchod s cukríkmi v podobe suterénu pirátskej lode, či butik s pohodlným oblečením výlučne bielej farby.
Boli sme tu viackrát a navštívili sme aj mestskú pláž za starým prístavom prejdúc poza tretiu z obranných veží - Svietiacu (Tour de la Lanterne), ktorá kedysi slúžila aj ako maják. Na pláž vedie drevený most okolo Domu s mačkou. Tento osamotený dom s červeným hrazdením má totiž na streche pripevnenú keramickú mačičku. Neveľká pláž nepatrí k tým najkrajším, ale i tak je plná ľudí. Je blízko centra i neďalekého mestského parku. Susedí však aj s hlavnou trasou plachetníc a člnov smerom z prístavu na oceán, čo vidieť na permanentnej premávke.
Okrem starého prístavu v centre mesta sa v La Rochelle nachádza jeden z najväčších jachtárskych prístavov Port Minimes. Autom sme sa priviezli na parkovisko v modernej štvrti s bežnými bytovkami. Len obchody s plážovými potrebami a deti v plavkách s nafukovačkou v ruke naznačili, že nablízku musí byť pláž. Pohľad na ňu sa nám naskytol až prejdúc pomedzi činžiaky. Na prízemí je rad presklených reštaurácií s ponukou morských jedál a výhľadom na more. Kde inde si máme dať plody mora, ak nie práve tu!
Pláž Minimes som nazvala mušličkovou. Začína sa veľkou pieskovou plochou, no čím bližšie k vlnám prílivu, tým je na nej viac kamienkov a mušlí typických pre Atlantik – stočených ústricových, tmavých slávok, srdcoviek, alebo v strede špicatých, ktoré Francúzi volajú čínsky klobúk. Z La Rochelle nevidno šíry oceán, ale výhľad na ostrovy Oleron a Ré. Dva menšie Aix a Madame v diaľke takmer nerozoznať.
Na konci decembra 1999 zasiahla pobrežie Charente Maritime jedna z najhorších búrok s víchricou, živel ľuďom ukázal svoju silu, narobil veľa škôd na lodiach i domoch a zničil okrem iného aj spevnený útes pri tejto pláži. Po opravách brehu vybudovali dobrovoľníci neďaleko v mori „Maják na konci sveta“. Je replikou majáka, ktorý stál koncom 19. storočia v Patagónii, v nehostinnej južnej časti Argentíny. Súvisí s príbehom z rovnomennej knihy Julesa Vernea, ktorá vyšla až po jeho smrti. Argentínsky maják bol zničený v roku 1902, ale v roku 1998 ho znova postavil André Bronner. Po víchrici sa rozhodol postaviť jeho druhú repliku na opačnom konci sveta – v La Rochelle.
K osemuholníkovej drevenej stavbe majáka na drevených koloch možno priplávať loďkou. Či je prístupná peši počas odlivu po bahnistom teréne, to sa neodvážim hádať...
Milovníci napínavej súťaže Pevnosť Boyard zachytili, že filmové štáby väčšinou vyplávajú k pevnosti z prístavu v La Rochelle. Ale samotnú pevnosť vidno lepšie z iného pobrežného mestečka južnejšie od La Rochelle – z Fouras. Práve podľa neho získala meno jedna z postáv súťaže otec Fouras. Prístav vo Fouras je spojený s ostrovom Aix pravidelnou lodnou dopravou. Na pevnosť Boyard je praktické spojenie skôr z ostrova Oleron, z mestečka Boyardville.
Pod pevnosťou vo Fouras sa nachádza jedna z najkrajších pláží v okolí. Videli sme ju zaliatu slnkom, po daždi, pred búrkou i počas nej, pred západom slnka, za prílivu a aj keď bolo more desiatky metrov ďaleko. Vždy je iná.
Fotografie autorka, leto 2012 a 2014
