My západniari máme to šťastie, že je to blízko. Sadneme na vlak, v Bratislave prestúpime a o dve hodinky sedíme vo viedenskom metre. Naším cieľom bola štvrť múzeí – s Máriou Teréziou na tróne v strede námestia medzi budovami Umeleckohistorického a Prírodovedného múzea (Kunsthistorisches Museum und Naturhistorisches Museum).
Moja dcéra chcela začať po poriadku – Egyptom, takže sme sa spočiatku pohybovali spolu s niekoľkými turistami v sálach, ktoré Rakúšania evidentne poznali. Bola som tu naposledy pred 10 rokmi a vnímala som zmeny už v niektorých sálach starého umenia. Nový nábytok, vitríny, osvetlenie. Páčili sa nám napríklad drobné šperky vystupujúce zo šera miestností nasvietené tenkými bodovými svetlami. V rímskej antike sme sa zastavili pri fragmentoch mozaikovej podlahy. Niekoľko minút sme pozorovali svetelné predstavenie: postupne vystupovali z tmy jednotlivé štvorce s výjavmi a nakoniec sa rozjasnil kompletný celok. S fotografovaním však v tomto svetle (bez blesku a bez statívu) bol problém.
Vojdúc z antiky do zóny Kunstkammer (špeciálna vstupenka) sme sa ocitli v múzeu 21. storočia. Na nedeľu dopoludnia bol v múzeu slušný nával. Treba podotknúť, že v piatok 1.3. otvárali zrekonštruovanú expozíciu Kunstkammer. Neviem to správne preložiť, po nemecky som sa neučila, ale ide o kolekciu priam filigránskych vecičiek prevažne z obdobia renesancie a baroka, ktoré zozbierali v minulosti Habsburgovci – teda akási ukážka kráľovskej zberateľskej vášne. Vernisáž musela byť veľkolepá, zostali po nej ešte nezvädnuté kytice orchideí rôzneho druhu a farieb v obrovských vázach.
Viedenčania si prišli v nedeľu pozrieť, čo nové pre nich v múzeu pripravili. Okrem moderne nainštalovaných predmetov v nových vitrínach a na nových podstavcoch v neutrálnej šedej, čakajú návštevníkov v tejto časti super technické hračky. Na miestach, kde si zvyčajne návštevník posedí, oddýchne si a pokochá sa pohľadom na celú miestnosť sú pripravené aj tablety s informáciami. Viem, že teraz mnohí zapochybujú, či to nie je odpútanie pozornosti od samotnej krásy vystavených exponátov. Určite nie v tomto prípade. Možnosti sú takmer neobmedzené. Dotykom sprostredkujú návštevníkovi niečo viac, ako popiska pri predmete. Exponáty v miestnosti priblížia tak, ako ich návštevník nemá nikdy šancu spoznať. Tak napríklad hodiny, hracia skrinka, vedecký prístroj a pod. Predstavte si, že mnohé z predmetov sú stále funkčné. Projekcia na tablete vám ponúkne ďalší rozmer: zrazu sa kolieska otáčajú, hodiny tikajú a odbíjajú, počujete kúzelnú melódiu hracej skrinky, nazriete dovnútra šperkovnice a pod. Nestojíte len pred predmetmi schovanými za vitrínou s textom: Nedotýkajte sa!
Môžete byť trebárs Rudolf II., ktorý sa kochá svojou zbierkou.
Prešli sme aj časť druhého poschodia s renesančným a barokovým maliarstvom. Moju dcéru zaujali najviac Arcimboldove alegórie z ovocia, zeleniny či morských potvor a Brueghelove krajiny, kde sa stále niečo deje a človek tam nájde vždy niečo nové. Pri Rubensových veľkorozmerných výjavoch sme už padali od únavy, tak sme umeleckú vychádzku ukončili.
Neodpustili sme si aspoň krátku vychádzku mestom. Prešli sme Hofburgom do centra, nakukli sme do Dómu sv. Štefana, dali sme si zákusok na poschodí v Aide a prešli sme sa spolu so starými Viedenčankami v kožuchoch a lodičkách po Kärntnerstrasse k Opere.
Krásne počasie, dobrá spoločnosť, super zážitok...pekná nedeľa!
