Palmová alej na letiskovom parkovisku bola len začiatkom nekonečných variánt na tému PALMA. V hlavnom meste i v letoviskách bola táto rastlina neodmysliteľnou súčasťou parkov, záhrad, promenád i pláží.
Za jeden deň človek nedokáže prejsť mesto tak, aby ho aspoň trochu spoznal, ani aby pochopil jeho ducha. Môže si len vybrať zopár zaujímavých pamiatok a prejsť istú trasu. Tá naša začala na hlavnej autobusovej stanici, kam nás priviezol spoj z predmestia a skončila pri katedrále, múzeu a kráľovskom paláci.
Palma de Mallorca má svoju vydláždenú Ramblu tak, ako Barcelona. Tiež na nej skúšajú šťastie herci a hudobníci. Nie je taká dlhá a ani nekončí pri mori, ale vedie na veľké námestie (Plaça major). Odtiaľ je príjemná prechádzka uličkami na juh až ku katedrále a kráľovskému palácu.
Cestou možno naraziť na takéto pekné dvory
Katerdála (La Seu) nie je typickou vertikálnou gotickou stavbou, ale pôsobí skôr nižšie, širšie a rozložitejšie, podobne ako milánsky dóm.
Vstup do katedrály je zároveň aj vstupom do múzea
Almudaina - kráľovský palác je prístupný verejnosti pokiaľ tu nie je prítomný španielsky kráľ, ktorý v ňom prijíma oficiálne návštevy. Mali sme šťasie, nebol doma, mohli sme vstúpiť.
Palác a katedrála tesne susedia
Vnútorné nádvorie paláca a kvetinová terasa
Z interiéru kráľovského paláca
Pod palácom a hradbami je park, kde tvoria a predávajú umelci svoje diela.
Všetko, čo sa hovorí o Malorke, že je to letovisko Angličanov a Nemcov, ktorí sa na týždeň - dva odviažu z bežného stereotypu a preflámujú, pretancujú a čokoľvek iné... celý pobyt je čistá pravda. Keď chce niekto kľudnú dovolenku v lete s deťmi pri mori, tuším nech si hľadá iné miesto. Ja nie som zasa taká náročná na hotelových susedov a dá sa povedať, že nakoniec zaspím pri akýchkoľvek zvukoch, a tak mi po niekoľkých rokoch zostali v hlave tie príjemnejšie spomienky - aj vďaka návšteve Palmy.
