okolo roku 1924
na výlete pri Marne
stanica metra kam dennodenne chodila do práce
a ulička s domom, kde bývala
Bola som malá, keď na to obdobie spomínala. Na bývanie za Luxemburskou záhradou, kde sa narodil aj môj otec, na prácu v domácnosti u istého bohatého pána. Neskôr na kaviareň na námestí Ternes, neďaleko Víťazného oblúka. Na ďalší byt na Montmartri, v jednej z tých strmých uličiek so schodiskom. Spomínala na nedeľné dostihy vo Vincentskom lesíku a na prechádzky popri sútoku riek Marna a Seina. Na hviezdu Folies Bergére, černošskú speváčku a tanečnicu Joséphine Baker, ktorá si adoptovala chudobné deti. Na parížske metro, na štvrť slovanských prisťahovalcov neďaleko zastávky metra Barbes - Rochechouart, na viadukte. Na nakupovanie čerstvých potravín za skvelé ceny v tržnici Les Halles - tzv. bruchu Paríža. Na to, ako môj malý otec zdŕhal zo školy do kina na grotesky...
Na schodoch vtedy a dnes
Montmartre bol vtedy chudobná štvrť
dnes hovoríme, že bol umeleckou štvrťou
a je plný turistov
Tour Eiffel je hviezda stále...
Kruhový objazd v dopravnej špičke
Deti pri Víťaznom oblúku
Opera a námestie pred ňou sa veľmi nezmenili
Veža Sv. Jakuba
Našla som aj staré pohľadnice zo svetovej výstavy v Paríži v roku 1937. Navštívili ju spolu so starým otcom, ktorý kvôli kríze stratil prácu a už vtedy býval na Slovensku.
Oproti sebe boli pavilóny komunistického Ruska a fašistického Nemecka.
Sovietsky pavilón s budovateľským súsoším...
...a interiér nemeckého pavilónu - na čelnej stene orol s hákovým krížom
Na tomto priestranstve to vtedy bolo
a aj na opačnej strane Seiny za Eiffelovkou
Venované pamiatke mojej starej mamy, vďaka ktorej sa Paríž dostal do srdca už štvtej generácii jej potomkov.
