V Paríži je viac spoločností, ktoré ponúkajú plavbu po Seine. Môžete si vybrať hodinovú plavbu s výkladom v niekoľkých jazykoch, plavbu s obedom, nočnú plavbu s večerou a určite všelijaké ďalšie špeciálne chuťovky. Vybrala som si obyčajnú mestskú dopravu - batobus s ôsmimi zastávkami. Človek môže na hociktorej vystúpiť, prejsť sa po štvrti, navštíviť pamiatky a buď sa vráti naspäť, alebo nastúpi na inej zastávke a pokračuje ďalej. Lode chodia v pravidelných intervaloch, stačí si pozrieť odchody, alebo tých niekoľko minút čakania stráviť len tak na nábreží.
...zastávka a trasa batobusu
Nábrežie pri Notre Dame
Nastupovali sme pod Notre Dame od latinskej štvrte. V tejto časti je na nábrežiach veľa malých obchodíkov so starými knihami, plagátmi, pohľadnicami, filmovými fotkami, suvenírmi a pod. Bukinisti už desiatky rokov vytvárajú typickú parížsku atmosféru. Loď prechádzala okolo ostrovov Cité a Saint Louis, otáčala sa pri botanickej záhrade. Plávali sme popod niekoľko desiatok mostov. Niekde som čítala, že ich je v Paríži 39.
Budova Théatre de la ville a veža Saint Jacques
Spod Pont au Changé, ktorý spája ostrov Cité a pravý breh vidieť budovu Consiergerie s typickými kužeľovitými strechami veží. Veľké N na moste pripomína toho, kto dal most postaviť - Napoleona III.
Pont Neuf - Nový most je napriek menu najstarší zachovaný parížsky most. Je kamenný a má dve časti - spája pravý a ľavý breh Seiny prechádzajúc ostrovom Cité. Pamätám sa, ako ho Dumas často spomínal v Troch mušketieroch, a to sa dej odohrával v 17. storočí.
Pont des Arts
Pont des Arts je obľúbený peší drevený most. Vyjdúc z Louvru je vlastne najbližšie. Pravidelne je navečer obsadený piknikujúcimi skupinkami. Rozložení na dekách po okrajoch mosta večerajú z pripravených košíkov, živo debatujú a popíjajú víno (žiaden plast, Parížania si nosia sklenené poháre na stopke). Keď im k tomu zahrá ešte nejaký talentovaný hudobník, atmosféra je dokonalá.
Ale najesť sa dá aj hocikde pri Seine, ak chce byť dvojica nerušená...
...okolo námestia Concorde s obeliskom
Most Alexandra III. je asi najpompéznejší. Na ľavom brehu budova Invalidovne s pozlátenou kupolou, na pravom Grand Palais a Petit Palais - dva významné stánky výtvarného umenia v tesnej blízkosti Champs Elysées. Stĺpy, pozlátené sochy a historické lucerny po oboch stranách. V roku 1900, kedy bol dokončený (otvorený v rámci svetovej výstavy) splnil dokonale úlohu byť niečím extra a taký je doteraz. I keď ja mám možno radšej niečo menej nápadné.
Blížiac sa k mostu Iéna zväčšuje sa Eiffelovka. Sem-tam sa skryje za budovy, zasa sa objaví v inom uhle pohľadu, až zrazu loď stojí priamo pod ňou. Batobus sa za mostom otáča a ide svojou trasou naspäť. Iné lode sa plavia možno ešte o dva-tri mosty ďalej, oboplávajú Labutí ostrov a otáčajú sa okolo zmenšenej Sochy slobody za mostom Grenelle. Tento rok sa mojej dcére podarilo urobiť zopár pekných záberov na rieku z Eiffelovky. Mali sme v podstate šťastie. Keď sme vyšli nahor, bolo ešte svetlo a od západu sa blížila búrka. Keď sme presadali na 2. poschodí na výťah dolu, slnko práve zapadlo a veža sa rozsvietila. Dolu bola už úplná tma a po daždi.
Cestou späť od Eiffelovky má batobus na ľavom brehu tri zastávky blízko seba: stojí pri múzeu Orsay, pri Pont des Arts a za Notre Dame. Tam niekde je namieste vystúpiť a časť trasy urobiť peši. Na bulvári Saint Germain možno v letný podvečer najlepšie vychutnať atmosféru, v ktorej sa mieša život turistov a domácich. Námestie s jedným z najstarších kostolov Saint Germain des Prés, hneď oproti slávna kaviareň Les Deux Magots, neďaleko tržnica, bulvár Saint Michel (z pesničky Petra Muka: Bonsoir, mademoiselle Paris) a na konci spleť uličiek latinskej štvrte a fontána Saint Michel. A sme opäť na nábreží.
Na pravom brehu Seiny (neďaleko parížskej radnice) býva v lete zriadená mestská pláž. Piesok, lehátka, program...len tá voda chýba. Na Seinu sa dá len pozerať, osviežiť ide iba sprchou. Aj keď som kdesi čítala, že na inom mieste býva pristavená loď s bazénom...
Most preslávený jednou básňou mi však ušiel. Je tak trochu mimo turistickú trasu. Most Mirabeau spája 15. a 16. parížsky obvod, každý na inom brehu Seiny. Nachádza sa až za Labutím ostrovom a mostom Grenelle. Oceľový most zelenej farby s historizujúcim kovaním z konca 19. storočia je ozdobený sochami alegórií.
Seina
Nie, nebola som pri ňom, toto je foto z netu, ale tú báseň Guillauma Apollinaira nakoniec dám:
Most Mirabeau
Pod mostom Mirabeau plynie Seina
A naše lásky
Ak spomienka mi na ne dovolená
Radosť bývala vždy bôľom vykúpená
Príď noc čas odbi nám
Dni odchádzajú ja zostávam
Zostaňte tvárou v tvár v dlaniach dlane
Pokým dolu
Pod mostom čo z našich rúk sa stane
Plynú pohľadov večných vlny odovzdané
Príď noc čas odbi nám
Dni odchádzajú ja zostávam
Láska odchádza jak táto voda tečie
Láska odchádza
Jak život čo sa vlečie
Tak ako nádej prudká nekonečne
Príď noc čas odbi nám
Dni odchádzajú ja zostávam
Plynú dni a plynie týždňov smena
Ani čas zašlý
A ani lásky nevrátia sa z tieňa
Pod mostom Mirabeau plynie Seina
Príď noc čas odbi nám
Dni odchádzajú ja zostávam
