Vstupná hala niesla hrdo značku svojich majiteľov so 150 ročnou tradíciou výroby, všade boli reklamné letáky vo viacerých jazykoch a na poschodí sme videli predajňu s produktmi tejto vinice. Prehliadka začala vo výťahu, ktorý nás zviezol niekoľko poschodí nižšie do podzemia. Nastúpili sme do vláčika na kolesách a počúvajúc výklad v angličtine sme sa presúvali uličkami okolo tisícok naukladaných fliaš a sudov, sudov a fliaš, viac či menej zaprášených. Výtvarníci fotografovali fľaše z rôznych uhlov, všetko malo pre nich zaujímavé svetlo, atmosféru, farbu, štruktúru, atď. Asi polhodinová prehliadka s výkladom sa končila v predajni, ktorú sme videli pri príchode. Čašník otvoril pripravené fľaše šumivej tekutiny (u nás sa smie používať iba názov sekt, ale v tomto prípade ide asi skutočne o šampanské, keď to bolo v Champagne, nie?) a ponúkol vzorku produkcie pivnice spolu s malými chuťovkami. Degustácia moku inšpirovala návštevníkov k výberu a nákupu štýlového suveníru v predajni. Bol to sľubný začiatok pre lekciu z dejín umenia, ktorá nás čakala v Remeši.
Mesto Remeš leží severovýchodne od Paríža. V literatúre sa dočítame, že už v 3. storočí bola na tomto mieste kresťanská osada a biskupstvo. V Remeši sa dal pokrstiť franský kráľ Chlodovik I. (Clovis I.) so svojou družinou. Neskôr sa stal Remeš sídlom arcibiskupov, ktorí korunovali francúzskych kráľov. Starý kostol s tradíciou od 5. storočia poškodil v roku 1210 požiar, čím vznikla potreba novej reprezentačnej stavby, ktorá by v stredoveku zodpovedala takej významnej udalosti, akou bola korunovácia. Vzorom pre nový chrám bola katedrála v Chartres. Až Napoleon Bonaparte porušil tradíciu korunovácií v Remeši, keď sa dal korunovať v Paríži (korunoval sa sám za cisára v roku 1804).
Prvou katedrálou s gotickými prvkami - v slohu ranej gotiky bola bazilika v Saint Denis na severe od Paríža (dnes už súčasťou parížskeho predmestia). Časom sa stala miestom posledného odpočinku francúzskych kráľov, najdlhšie tam odpočívajú Merovejovci. Kým v Remeši boli korunovaní predovšetkým králi, v Saint Denis to boli francúzske kráľovné. Katedrála v Remeši bola postavená v rozkvete gotiky, veľmi honosne a s bohatou sochárskou výzdobou.
V súvislosti so stavbami katedrál sa spomína výraz stavebná alebo staviteľská huta. Bola to vlastne veľká skupina remeselníkov združená okolo hlavného architekta - vtedy staviteľa, ktorá s ním spolupracovala na stavbe katedrály. Videla som jeden dokumentárny film, ktorý sa zaoberal touto tematikou. Autori v ňom predstavili staviteľskú hutu ako celú komunitu remeselníkov (kamenárov, tesárov, pokrývačov, ale aj umelcov - sochárov, maliarov, pozlacovačov a pod.), ktorí počas desaťročí stavby žili aj s celými rodinami v jej blízkosti. Remeslo sa odovzdávalo z pokolenia na pokolenie. Otec zaučil syna, ktorý v jeho práci pokračoval - deti sa beztak odmalička pohybovali na stavbe, pomáhali, každého poznali a veľa odpozerali. Stavitelia museli byť dobrí v matematike i v geometrii, aby dokázali naprojektovať takú obrovskú stavbu. Mnohí sa v snahe hnať chrám čoraz vyššie dopustili omylov, ktoré potom stáli životy ľudí - väčšinou práve tých, čo ich stavali. Veľmi zaujímavý dokument to bol.
Katedrálu v Remeši dokončili na konci 13. storočia, stavali ju vyše 80 rokov. Stavba bola poškodená v histórii niekoľko ráz, naposledy počas oboch svetových vojen a neustále je opravovaná. Stojí na voľnom priestranstve námestia, podobne ako katedrála Notre Dame v Paríži a dá sa obísť dookola. Remešská katedrála je dlhá skoro 140 m, čím je údajne najdlhšou vo Francúzsku. Známa je aj tým, že trojicu vitráží za jedným z oltárov maľoval Marc Chagall a v roku 1971 ich nainštalovali miesto okien zničených vo vojne. Použil na ne tú nádhernú modrú farbu, ktorá vnesie dovnútra zvláštne sfarbené slnečné svetlo.
V Remeši sú ešte aj ďalšie pamiatky, no zájazd bol pripravený tak, že sme stihli pozrieť akurát katedrálu a blízke okolie a pokračovali rýchlo do Paríža. Tento raz som využila prítomnosť fotografa Pavla Pechu a so súhlasom autora predstavujem Remeš i návštevu pivnice prostredníctvom jeho objektívu.
Niektoré z informácií sú prevzaté z wikipédie
