Ostrov Santorini navštevuje každoročne veľa turistov. Dostať sa sem možno letecky i loďou. Navštívila som ho v roku 1987 trajektom z Kréty, z mesta Rethymno. Loď vyplávala z prístavu veľmi skoro, už okolo šiestej ráno. Štvorhodinovú plavbu turistom spríjemnila ponuka rôznych aktivít takéhoto plavidla. Vybrala som si dokumentárny film o lákadlách na ostrove premietaný v jednej z niekoľkých kinosál. Výhľad z paluby na približujúci sa ostrov je nezabudnuteľný. Mesto Fira na útese pripomína z diaľky zasneženú skalu. Útes samotný je akýmsi obrovským rezom do horniny, z ktorej môže geológ čítať miliónov rokov starú históriu.
Zakotvenie trajektu niekoľko desiatok metrov od pobrežia a následný prevoz člnmi do prístavu je pre cestujúcich začiatkom sledu zážitkov. Z nábrežia sa pokračuje nasadnutím na mulice, ktoré po skupinách vedie skúsený domáci sprievodca jedinou krivoľakou cestičkou hore po stene útesu. V hlavnom meste Fira sú dva typické grécke kostolíky, múzeum s minójskymi nálezmi a veľa reštaurácií, barov, obchodov. Úzke uličky poskytujú aj v čase poludňajšej páľavy bezpečný tieň. Zaujímavý tovar pre turistov ponúkajú umelecké dielne a minigalérie. Pohľadom zhora sa javia zakotvené trajekty ako detské lodičky. Okolo jedenástej dopoludnia je ich už pod mestom aj zo desať.
Deň sa dá na ostrove stráviť napríklad prechádzkou a fotografovaním. Santorini patrí medzi najfotografovanejšie miesta. Počas mojej návštevy som nevidela ani jeden bar, reštauráciu, dom, ktoré by boli nevkusne upravené. Držiac sa typickej stredomorskej farebnosti sú zariadené jednoduchým nábytkom, doplnené neodmysliteľnou kulisou kvetov a rozkvitnutých kríkov. Pohľadom zhora bolo vidieť, že ľudia tu využili každý výškový rozdiel, aj na tej najmenšej terase niečo bolo, ak sa tam nezmestil stolík so stoličkou, stál tam aspoň modrý črepník a pri ňom sedela mačka (tých je na ostrove naozaj dosť).
Rozmýšľala som, že ako to asi musí vyzerať v interiéri týchto budov s rôznymi výškovými úrovňami. Sem-tam na terase svietil azúrovomodrý bazén. Určite by stálo za to, stráviť tu dlhšiu dovolenku.
Pláže sú na opačnej strane ostrova ako je útes. Krajina tam pozvoľna klesá k moru a aj keď z Firy vidieť more na obe strany - ku kráteru i k pláži, v skutočnosti nie je bezprostredne blízko. Do prístavu je treba zdolať útes (na tejto strane pláže nie sú, more je tu príliš hlboké) a k pláži na opačnej strane je z mesta ešte zopár kilometrov. Santorini má ešte jedno prekvapenie. Nečakajte slnkom zaliate žlté pláže. Piesok je tu totiž lávový, sivočiernej farby.
Santorini bol kedysi ostrov ako stovky iných, krajina sa pozvoľne zo strán zdvíhala k vyššiemu kopcu. V staroveku ho nazývali Théra a obývala ho vyspelá minojská civilizácia s obchodnými kontaktmi v Stredomorí. Obrovský výbuch sopky zničil stred ostrova niekedy okolo roku 1650 pred Kristom. Vtedy sa údajne zdvihla veľká vlna cunami, ktorá následne zaplavila mestá na Kréte a pobrežia Egejského mora, dokonca vraj dosiahla i na pobrežia severovýchodnej Afriky. Táto udalosť bola označená odborníkmi ako príčina zániku minójskej kultúry. Následné zmeny klímy dokázali na rôznych vzdialeným miestach na svete.
Mimochodom práve Théra je jedným z kandidátov na bájnu Atlantídu.
Dôkazy o živote vyspelej civilizácie na Thére pred výbuchom sopky našli archeológovia po celom ostrove, no hlavne pri obci Akrotiri. Pod nánosmi sopečného prachu odhalili celé staroveké mesto, podobne ako v Taliansku starorímske Pompeje a Herkulaneum. Odkryté boli domy niekde až do výšky druhého poschodia - celé ulice obytných domov. Zachované fresky a ostatné nálezy sú uložené v múzeách.
Po výbuchu sopky zostalo z pôvodného ostrova iba torzo - väčší ostrov v tvare polmesiaca a menší na východe obklopujú vrchol krátera v mori. Z neho stále unikajú plyny a hlboko pod morom nahromadená láva spôsobuje, že ostrov s kráterom sa pomaly zväčšuje. Seizmická činnosť je neustále sledovaná, od roku 2011 zaznamenali jej zvýšenú aktivitu sériou zemetrasení.
Ľudia, čo tu žijú si túto hrozbu iste uvedomujú. Keď však majú toľkú krásu okolo seba, ani sa im nedivím, že ten život na sopke prosto risknú.
Fotografované poloautomatom Praktica B 100 v roku 1997.
Posledná fotografia a pohľad z výšky sú prevzaté z internetu:
http://smkompas.sk/news/view/grecky-ostrov-santorini-od-vlani-vyrastol-o-14-centimetrov
