Paríž poznám. Nehovorím, že dobre a celý, ale bola som tu už viackrát a orientujem sa celkom dobre. Pravidelne čítam dva blogy: Paříž pro pokročilé a Milujem Paríž, kde zaručene nájdem veľmi dobré a aktuálne tipy od blogeriek, ktoré sú zžité s týmto mestom oveľa viac. Tiež som sa istý čas dobre bavila s knihou Stephena Clarka - Tak pravil hlemýžď, kde trefne popisuje Francúzov a ich (zlo?)zvyky. Takže som sa stala akosi prirodzene sprievodkyňou, ktorá pripravila program. Napriek tomu, že sme chodili aj po turistických atrakciách, podarilo sa mi vidieť miesta, kde som ešte nebola. A tiež sa hovorí, že aj keď navštívite jedno miesto v Paríži po istom čase znovu, vždy máte nový zážitok, vždy nájdete čosi iné.
Bývali sme v apartmánovom hoteli tesne za bulvárom Périphérique na začiatku predmestia Charenton le Pont. Izba mala aj malý kuchynský kút s chladničkou a dvojplatničkou a bola veľmi prakticky zariadená. Do centra sme to mali zo stanice metra Liberté s jedným prestupom asi polhodinku. Prehliadku Paríža sme začali priamo z jeho srdca - zo Seiny. Celodenný lístok na batobus nám umožnil plavbu viackrát zopakovať. Dopoludnia sme prešli od Notre Dame po rieke okruh a večer sme sa odviezli z Latinskej štvrte pod Eiffelovku. Kým sme sa tam doplavili, už sa zotmelo, veža bola rozsvietená a celá sa trblietala.
Paríž zo Seiny
Prezreli sme si Paríž po štvrtiach. Niekoľkokrát sme sa túlali Latinskou štvrťou, obišli sme Cluny - dnes múzeum stredoveku, prešli sme okolo Sorbonny hore k Panthéonu. Mali sme neskutočne príjemný oddych na zelených stoličkách v Luxemburskej záhrade pozorujúc relaxujúcich Parížanov. Prešli sme sa slávnymi bulvármi Saint Germain a Saint Michel, nakukli sme do kostolov Saint Sulpice a Saint Germain des Prés aj do slávnych kaviarní Flora a Les Deux Magots, vypočuli sme si desiatky pouličných koncertíkov...
Relax v záhrade pri Múzeu Cluny
Kaviareň za Panthéonom
Panthéon z Luxemburskej záhrady
Medicejská fontána
Flašinetista pre Luxemburskou záhradou
Zadkinova socha Prométea v štvrti Saint Germain a kaviareň Flora
Štvrť Marais bola aj pre mňa novinkou, už dávno som sa chcela pozrieť dom Victora Huga na rohu Place de Vosges. Túlať sa uličkami s malými galériami a štýlovými kaviarňami. Vidieť miesto, kde stála obávaná Bastila a kde je okrem stĺpa dnes moderná budova Opery Bastille.
Montmartre musí navštíviť každý, kto je v Paríži po prvý raz. S päťdňovým lístkom Paris Visite sme mali zdarma aj lanovku. Konečne som sa raz aj ja vyviezla a nemusela vyšliapať tie schody z Anvers až pod kostol Sacré Coeur (aj keď pohľad je to nádherný). Vedľa sme si našli malý parčík so sochou rytiera de la Barre, podľa ktorého sa volá jedna z kľukatých uličiek Montmartru. Miesto ako stvorené na oddych s malým podvečerným piknikom - víno a syr. Dolu po ulici Lépic okolo domov, kde bývali v minulosti slávni maliari sa nám išlo ľahko až po kúzelné námestie Abbesses a na rušnú Pigalle.
Uličkami Montmartru k veternému mlynu Galette
Konečne som bola na moste Mirabeau! A nielen to. Sedeli sme v kaviarni Apolinaire na križovatke priamo pred mostom. To sme mali namierené k parku André Citroën, odkiaľ je možné letieť balónom. No letieť... Je to meteorologický balón a je priviazaný. Vyletí iba do výšky 150 m, čo je asi výška druhého poschodia Eiffelovej veže. Ale je to super zážitok, ktorý sme splnili našej kamarátke, ktorá túžila letieť balónom a ani sa jej nesnívalo, že to bude práve v Paríži. A viem o tom tiež iba vďaka jednému zo spomínaných blogov o Paríži.
Café Apollinaire na kruhovom objazde pred mostom Mirabeau...dejiny literatúry
Samozrejme sme prešli centrom Paríža. V kostole Madeleine bol práve popoludňajší organový koncert. Pred Operou hral náhodným okoloidúcim mladý klavirista. V jednom z prvých parížskych obchodných domoch s nádhernou galériou Galeries Lafayette sme vyšli až na 8. poschodie na vyhliadku na streche (o tomto viem ešte od svojho otca). Potom sme sa prešli ešte niekoľkými známymi pasážami medzi veľkými bulvármi a uličkami sme sa dostali až k námestiu Palais royale.
Stáli sme pod Víťazným oblúkom, na Champs Elysées sme si pozreli najnovšie modely áut v salónoch, stáli sme na zlatej platničke s menom Miloša Formana pred reštauráciou u Fouqueta a u Clémenta sme si dali červené víno. Doteraz nikdy som neprešla v Paríži toľko kaviarní, netúlala som sa toľko uličkami Montparnassu, či Latinskej štvrte. Som očarená parížskymi záhradami a parkami, ich nádhernými kvetinovými záhonmi (a nepochopím, ako im to v tom pekelne horúcom lete nevyschlo, keď mne slnko na balkóne spálilo polovicu kvetov napriek pravidelnému polievaniu...)
V cípe ostrova Cité
Paríž má pre mňa nevysvetliteľnú atmosféru. Možno keby som tam žila, vnímala by som to celkom inak. Darmo, som tu vždy iba turista nachádzajúci romantiku aj v úplne bežných veciach. Na ten západ slnka nad Seinou posledný večer, keď sme s asi stovkou rôznych ľudí spievali pred Notre Dame s aglickým gitaristom pesničky Beatles, dlho nezabudnem.
Vďaka nášmu mužskému sprievodcovi - fotografovi máme z cesty profesionálne fotografie.
Fotografie k článku: autorka a Pavel Pecha
