Táto maľba mesta s hradbami sa mi páči, lebo je urobená podľa dobovej veduty známej aj ako Jágrova veduta, ale maliar vložil do nej tak trochu svojho insitného citu, no na ilustráciu toho ako vyzerala Trnava v 18. storočí to stačí. Historici so mnou možno nebudú súhlasiť, ale každý, kto má v sebe kus detskej predstavivosti určite áno.
Trojičné námestie - v stredoveku theatrum alebo forum, na prelome 19. a 20. storočia Föpiactér, pred prvou svetovou vojnou Ferencz József tér, po vojne Wilsonovo (aj Vilsonovo) námestie, Hlavné námestie, za Slovenského štátu Hlinkove námestie, po roku 1948 Gottwaldovo námestie...
Táto maľovaná pohľadnica je jednou z najstaršch. Aj keď je na nej dátum 1902, predpokladá sa, že je približne z roku 1898. Na prelome 19. a 20. storočia fungoval vedľa divadla hotel U čierneho orla, ktorý musel byť svojho času hodne nóbl, keď tam robili prijímaciu recepciu pre kráľovskú návštevu. Na záberoch spred roku 1907 je divadlo ešte s empírovou fasádou. Pred ním bolo stanovisko fiakristov.
Secesnou prestavbou v roku 1907 získala divadelná fasáda nový vzhľad. Námestie bývalo dopoludnia plné trhovníčok a kupujúcich. Neďaleko trojičky stála verejná studňa s hrnčekom na retiazke. Cez víkend, keď nebýval trh, mohol fotograf zachytiť na námestí aj dámy so slnečníkmi a pánov na prechádzke. A všade samozrejme kŕdle detí...
Zimné námestie je na jedinej pohľadnici spred roku 1918, aj na nej je sneh vlastne dodatočne doretušovaný. Vidno to napríklad na cencúľoch, ktoré visia zo striech. Ale aj postavičky musel fotograf ceruzkou náležite obliecť...
Po roku 1918 sa zmenili názvy na pohľadniciach na slovenské (aj české). Ľudia však posielali aj staršie pohľadnice na ktorých jednoducho preškrtali maďarský názov a nahradili ho slovenským, alebo v tlačiarni urobili hromadnú pretlač.
Ostrohovská ulica v Trnave nikdy nebola. Existovala Ostrovná ulica pretože tok Trnávky vytváral v tých miestach kedysi ostrov. V tej nemecko-maďarsko-slovenske názvovej mele sa zrejme stala niekde chyba ktorá vytvorila z ostrova ostrohu a nezmysel bol na svete. Bohužiaľ, odniesla si to ulica...
Na starších záberoch s trojičkou je okolo súsošia nízka kovová ohrada a niekoľko lámp verejného osvetlenia. Pri trojičke na hornej pohľadnici sa čosi buduje. Na spodnej pohľadnici vidieť okrem osvetlenia už aj niekoľko mladých stromov.
V rokoch prvej Československej republiky sa postupne zmenili názvy obchodov na slovenské, námestie bolo vydláždené a stromy pri trojičke utešene rástli... Trhovníčky mali krajšie a väčšie stánky so strieškou alebo veľkými slnečníkmi a na uliciach sa objavili popri vozoch s koňmi aj autá a prvé autobusy...
21. septembra 1936 navštívil Trnavu prezident Eduard Beneš s manželkou a sprievodom. Pred divadlom bola slávnostne vyzdobená tribúna, vzácnych hostí privítal starosta Juraj Vyskočil, trnavský biskup Dr. Jantausch, členovia mestskej rady a občania. Slávnosť sa začala štátnou hymnou a vojenskou prehliadkou. Po uvítacích príhovoroch prehovoril prezident k občanom, ktorí jeho prejav počuli aj prostredníctvom miestneho rozhlasu v celom meste.
V roku 1938 oslávila Trnava 700 rokov od získania privilégií slobodného kráľovského mesta. Ľudia vtedy netušili, že ich život onedlho zmení ďalšia vojna.
Námestie v štyridsiatych rokoch 20. storočia
Na týchto záberoch z oslobodenia v roku 1945 je už vidieť novú budovu vedľa divadla.
dolu: Takto zachytil námestie v roku 1947 pri svojej prvej návšteve Trnavy český maliar Karel Votlučka
Politická situácia v štáte po roku 1948 zmenila podstatne i vzhľad trnavského námestia. Najskôr v lete 1949 zbúrali dom v severovýchodnom rohu námestia. Smutné boli najmä vianoce, keď vianočný stromček na námestí videl naposledy trojičku. Začali ju rozoberať ešte v decembri 1949 a v januári 1950 zmizla nadlho z pohľadníc a fotografií. Ale ľudia si pamätali...
Jedinečné zábery z domu v rohu námestia a z jeho dvora tesne pred jeho zbúraním. Pre veľa trnavských dvorov boli typické pavlače, Žiaľ zachovalo sa ich veľmi málo...
1950 - dokonané dielo... Vytvoril sa priestor pre nové námestie.
V roku 1953 zaplátala dieru v rohu námestia nová budova pošty aj s bytovým domom (architekti Eugen Kramár a Štefan Lukačovič, projekt 1949, realizácia 1953)
V päťdesiatych rokoch jazdili po Trnave autobusy Škoda 706 RO. Zastávka mestskej dopravy bola pred divadlom. Námestie radikálne zmenilo vzhľad. Vznikla cesta medzi Hlavnou ulicou (vtedy Februárového víťazstva), ktorá pokračovala Hviezdoslavovou ulicou. Pravidelne dláždené námestie z bledých a tmavých dlaždíc v pravých uhloch bolo pred divadlom na úrovni cesty a výškový rozdiel ktorý vznikol na jeho opačnom konci pri pošte bol riešený schodiskom.
dolu: Prvý máj v roku 1963
a Tradičný trnavský jarmok...
V dome na námestí vybuchol v roku 1965 plyn a zdemoloval celú jednu jeho stranu. Dom sa stal neobývateľý a po čase ho zbúrali.
Koncom 60-tych rokov sa začali postupne búrať domy v juhovýchodnom rohu námestia, aby uvoľnili priestor pre modernú architektúru. Projekt obchodného domu Jednota (architekt Lumír Lýsek) bol vypracovaný v roku 1973. Jednota sa stavala v rokoch 1976-80 a prvých návštevníkov prijala 28. októbra 1980. Zmizla však celá čarovná štvrť v okolí Zeleného rínku a pri Čukotke.
Na Trnavu koncom šesťdesiatych rokov často ľudia spomínajú ako na zlatú éru bigbítu, minisukien a trnavského korza. Korzo začínalo stretnutím na námestí a mládež pokračovala po hlavnej ulici okolo kaviarne Krym (kedysi Thalmeiner) až po kostolík svätej Helenky. Tam niekde sa špalier korzujúcich točil a druhou stranou ulice pokračoval späť k námestiu. Tam sa s obľubou sedávalo na kamennom zábradlí. Keď ste chceli stretnúť známeho nepotrebovali ste mobil. Bolo korzo.
Aj známe trnavské bigbítové kapely sa radi fotografovali na námestí.
The Breakers
This Five
Strecha mestskej veže bola približne do roku 1972 červená, potom ju premaľovali na zeleno. Pri lahôdkach Ryba kvitli na jar nádherné sakury s ružovými kvetmi a pred nimi zlatý dážď a neskôr pribudli aj záhony ruží lemované živým plotom.
V roku 1976 už jazdili po Trnave modernejšie autobusy, zastávky bol stále ešte na pôvodnom mieste - pred divadlom. Keď autobus dlho nešiel, chodilo sa do mliečneho baru na karamelový puding alebo šľahačku s čokoládou.
Nový budúci monument námestia - kultúrny dom sa projektoval v rokoch 1973-74 (ing. arch. Jozef Danák). Najskôr sa búrali zadné trakty meštianskych domov a začiatkom osemdesiatych rokov sa začali stavbárske práce. Staré námestie "po schodkoch" bolo spočiatku iba okliesnené, no napokon celé zrušené. Projekt moderného centra Trnavy s námestím a pešou zónou musel byť hotový do mestských osláv v roku 1988. Mestská doprava postupne centrum opúšťala. Cesta medzi divadlom a poštou zmizla napokon úplne.
Úprava nového námestia pred rokom 1988
Nové dláždené námestie stratilo zeleň - sakury a zlatý dážď, kvetinové záhony nahradili betónové žardiniéry a v rohu námestia sa objavila fontána. Postupne začali pribúdať lavičky a pri mestskej veži aj niekoľko stromov. Všetci však cítili, že to nie je ono...
Rok po oslavách 750. výročia udelenia výsad slobodného kráľovského mesta Trnave Belom IV. prišla nežná revolúcia. Kľúčami sa štrngalo opäť na námestí. Našťastie bolo už dosť priestranné, aby sa tam toľkí Trnavčania zmestili.
Jedným z prvých želaní Trnavčanov v slobodnej krajine bolo mať znovu na námestí trojičku. Vrátila sa tam slávnostným posvätením 23. novembra 1993. Nestojí však presne tak, ako kedysi. Stĺp so Svätou Trojicou je obrátený chrbtom k divadlu, aby sa tak súsošie lepšie vynímalo na fotografiách... (podľa pôvodného umiestnenia by totiž v pozadí príliš kontrastoval kultúrny dom...)
Po roku 1990 sa začali na námestí objavovať prvé kaviarničky s terasovým sedením. Terasy vrátili námestiu znova život. Aj keď paradoxne ten klasický mestský ruch začal práve niekedy vtedy nenápadne z centra mesta miznúť. Vznikajúce obchodné zóny na predmestí sa stali konkurenciou.
Mestská veža prešla dôkladnou rekonštrukciou v rokoch 1997-98, kedy bola pri oprave strechy sňatá aj socha Immaculaty. Socha Nepoškvrnenej Panny Márie bola potom nanovo pozlátená a znovuosadená na vežu. Trnavčanov z výšky veže sledujú obe jej tváre (hlava sochy má obe časti tvárové, vraj aby sa neotáčala chrbtom, keď ju vietor pootočil). V hornej časti veže - na vyhliadkovej terase sa obnovila renesančná výzdoba - kvádrovanie. Rekonštrukcia pokračovala v rokoch 2004-5. Na základe nálezov sa zistilo, že v dolnej časti veže bol v minulosti arkier. Od roku 2005 sa nachádza v priestore prvého poschodia na trnavskej mestskej veži nový arkier s mestským erbom.
Novodobé námestie je dejiskom rôznych kultúrnych podujatí. Často sa mení na hudobné pódium pod holým nebom (ešte donedávna bolo skoro pravidelne dejiskom Dobrofestu, pravidelne sa tu začína kultúrne leto veľkým koncertom...), zjari na kvetinový trh, na niekoľko letných dní dokonca na kino, v septembri na jarmočisko a nedávno sa tu hromadne tancovala štvorylka. Maturanti chodia cez námestie s tablom, končiaci vysokoškoláci sa pri trojičke fotografujú po promóciách. V čase vianoc sa na mesiac zmení námestie na vianočný trh s veľkým stromčekom a večer sa všetko i veža rozsvieti.
Dnes ľudia spomínajú na časy, keď bolo námestie a stred mesta plné života. Každý mesiac končí zopár obchodov v centre, prevádzky často menia svoje miesto, jedni odchádzajú iní ešte v nádeji prichádzajú. Stabilne zostáva len niekoľko inštitúcií a zopár reštaurácií, cukrární a kaviarní. Jedna z nich na námestí sa prihlásila k návratu k tradíciám. Fasáda a výkladné skrine sa podobajú na obchody zo starých pohľadníc. Štýlový interiér s výzdobou pripomínajúcou dvadsiate roky minulého storočia, názov podľa legendárnej trnavskej kaviarne (ktorá bola pôvodne na inom mieste, ale nevadí), štandardne dobrá ponuka i úctivý čašník s výchovou tzv. starej školy prirodzene pritiahli pozornosť. Ponúkajú totiž niečo naviac, čo majú mohí Trnavčania radi - spomienky a atmosféru minulosti... aktuálne aj v treťom tisícročí.
Použité fotografie: autorka, Blažej Vittek, Peter Babka, Jozef Šelestiak, Jozef Filípek, Viktor Michalec, Ovídius Faust, fotografie z archívu skupín The Breakers a This Five, z rodinného archívu autorky a z archívu fotografií a negatívov Západoslovenského múzea v Trnave
Reprodukcie pohľadníc zo zbierky Jozefa Benku.
