Ženy sa venovali deťom, domácnosti, večerom čakávali svojich manželov na brehu mora ktorí sa vracali z rybolovu. Stávalo sa, že čakali márne...
Na počesť týchto žien v roku 1966 bola postavená 2,4 metrov vysoká bronzová socha ženy /autor Ernest Maragall/ znázorňujúci rozlúčku ako aj očakávanie návratu.
Oficiálny jej názov je De la Dona Mariner ja som si zjednodušila, jednoducho Dona.
Donu snáď ešte nikto nenašiel osamelú, vždy je obklopená turistami. Vedie k nej z južnej strany pláže úzky chodník a kamenné schody. Z plošiny je výhľad na celú pláž ako aj na skalné útesy.
Na fotografiu s Donou sa čaká do poradia.
V diaľke som zahliadla túto vežu, už sa zvečerieva, ale zajtra si ju pôjdem pozrieť.






