Zakladateľom arboréta bol gróf Dr. Štefan Ambrózy Migazzi. Aj keď sa narodil v Taliansku jeho rodina pochádzala z Maďarska. Po vyštudovaní práva sa venoval rastlinám a botanike. Zaujímali ho hlavne vždyzelené dreviny. Často cestoval po južnej Európe.
Po svadbe s Antóniu Migazzi, v roku 1892, získal časť mlynianskeho veľkostatku, k tomu dokúpil dubovo-hrabový les a budovanie arboréta mohlo začať. Svoje predstavy a plány výsadby cudzokrajných drevín konzultoval s významnými botanikmi. Mnohé dreviny z východnej Ázie dopestoval spôsobom postupného presunu do pre ne extrémnejších oblastí.
Vystriedalo sa tu mnoho významných záhradníkov, najväčší rozmach výsadby sa dosiahol v rokoch 1905-1910.
V roku 1914 odišiel Ambrózy-Migazzi z Arboréta Mlyňany, jeho zbierky boli ponechané na starosť Jozefovi Mišákovi. Ambrózy sa vrátil do rodnej Tane v Maďarsku. Po krátkom čase, v roku 1922, založil neďaleko odtiaľ, pri obci Kám neďaleko mesta Szombathely Arborétum Jeli
Dnes má chránený areál, vyhlásený bol v roku 1951, rozlohu 67 ha a je vedeckým pracoviskom Slovenskej akadémie vied. Uskutočňuje sa tu výskum dendrobiologie a arborétum je významnou introdukčnou bázou dendrogenofondu v Strednej Európe.
Cez arborétum vedie viac náučných chodníkov, podľa typu a krajiny z ktorej rastliny a stromy pochádzajú, je arborétum rozdelené na rôzne sekcie a to východoázijsku, kórejskú, slovenskú, severoamerickú a Ambrózyho park
Trasou sú umiestnené informačné tabule a lavičky kde si môžeme posedieť v tieni stromov.
Neďaleko od vstupu sa nachádza socha Ivana Vladimíroviča Mičurina, ruského botanika, šľachtiteľa a ovocinára.
Niektoré stromy či kríky sú označené názvom a krajinou pôvodu. Arborétom prechádzajú širšie i užšie chodníčky nachádzame tu jazierka, altánky, lavičky ale aj pracovitého ďatla.
Okolo zámočku je rozárium a je tu aj socha zakladateľa, Štefana Ambrózy Migazzi. Vstup k zámočku strážia kamenné levy.
V celom arborétu sa nesie vôňa ruží s prímesou vône jasmínu a rôznych kvitnúcich kríkov či kvetov.
Zaujímavým stromom okrem ďalších je Bungeho borovica, jeho kôra pripomína maskáč, pôvodom je z Číny, alebo z Južnej Kórei, kde rastie ako okrasný strom.
Pri jazierku a pagode z Číny si tiež môžeme posedieť v tieni stromov, pozorovať žaby alebo pozorujú oni nás a počkať si na neposednú vážku, keď si nájde svoje stebielko na oddych.
Odtiaľto sa už poberám k východu.
Ak sme sa na tomto mieste cítili ako v raji, môžeme vyskúšať neďaleký rebrík do neba.
Z Tesárskych Mlynian smerom na Malé Vozokany takýto rebrík stojí.
Výhľady na okolie z rebríka.
Celkom do neba chýbalo pár stupienkov, tak tu s vami ešte nejaký čas zotrvám :)
