Most sa zrekonštruoval až po päťdesiatich siedmich rokoch a uvedený bol do prevádzky v roku 2001, odvtedy je spojnicou dvoch štátov a miest.
Z maďarskej strany je pri moste parčík a Bazilika je na pár minút cesty. Ostrihom je jedno z najstarších maďarských miest s úzkymi uličkami, kostolnými vežami, útulnými námestiami ,ale dnes som mala v pláne len prehliadku Baziliky.
Na hradný kopec som vyšla po strmých úzkych schodíkoch ktoré sa nazývajú „ Mačacie schody“
Z hradného vrchu je pekný výhľad na slovenskú stranu.
Schodmi pod starou klenbou vchádzam na nádvorie Baziliky.
V Ostrihome sa narodil prvý maďarský kráľ Štefan I., zakladateľ štátu, neskôr vyhlásený za svätého. Na jeho počesť bolo inštalované pri príležitosti tisíceho výročia pokresťančenia Maďarov súsošie "Korunovácia svätého Štefana"
Bazilika z 19. storočia, najväčšia v štáte, s najväčším oltárovým obrazom vo svete namaľovaným na plátno. V čase mojej návštevy sa tu uskutočňovala rekonštrukcia, tak som nemala veľa priestoru na fotografovanie.
Kupola má výšku 100 m meranú od základov baziliky v suteréne .
Ďalšou mojou zastávkou je podzemie kde sú umiestnené krypty.
Poklad Dómu v juhozápadnej postrannej kaplnke zahrňuje okolo 400 sakrálnych pamiatok, umeleckých zlatotepeckých prác a textílií, okrem iného aj kostené poháre, gotická rúcha, kalich a honosný kríž Corvina. Je tu prísny zákaz fotenia a ochrankár mi išiel stále v pätách. Aj keď sú to nekvalitné fotografie predsa sa mi podarilo aspoň dvakrát cvaknúť cirkevné bohatstvo
Že vraj na kupolu vedie 396 schodov točitým schodiskom, nepočítala som ich, radšej som fotografovala okolie.
Vyplašila som aj veľký kŕdel holubov ktoré nechávajú aj na tomto „posvätnom mieste“ svoje pozostatky.
Tak už len zdolať schody smerom dolu, tento krát vychádzam hlavným vchodom, už známou uličkou sa vraciam k Dunaju.
