Na Veľkom Choči som bola pred pár rokmi, vtedy viditeľnosť bola okolo 10 až 20 metrov. Síce aj hmla má svoje čaro, ale predsa len tie výhľady do okolia mi chýbali.
Predpoveď počasia sľubovala pekný slnečný deň, tak som sa rozhodla, že predsa len túru na ten Veľký Choč si zopakujem.
Príchod do Valaskej Dubovej ma sklamal. Novotou je to, že sú vytvorené platené parkoviská pre turistov, čo už bolo žiaduce, ale hustá hmla ma nepotešila. Čo keď sa znovu zopakuje scenár a ja z vrcholu nič neuvidím?
Valaská Dubová je obec v okrese Ružomberok. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1323. V roku 1474 obci potvrdil kráľ Matej valaské privilégiá, usadilo sa tu valašské obyvateľstvo ktoré využívalo strmé svahy Choča na pasenie oviec – valašiek. Paradoxom je, že žiadne ovečky som po trase nevidela a ani nepočula, zrejme ovčiarstvo ustúpilo iným aktivitám.
Vyšla som hore dedinou k smerovníku. Modré turistické značenie ma povedie do sedla Stredná Poľana.
Za obcou vchádzam do zahmleného lesa. Terén začína byť mierne stúpajúci a kamenistý. Po trase sú informačné tabule o faune a flóre Chočských vrchov.
Prichádzam k k prístrešku s neďalekou studničkou. Ďalej pokračujem stúpajúc kamenistou mokrou cestičkou.
Naraz sa predo mnou zjavili slnkom zaliate Soliská. Tento pohľad ma potešil, zrejme predpoveď počasia na slnkom zaliaty deň sa naplní.
Skala pri ceste s názvom Jánošíkov stôl, predbiehajú ma prvé dve turistky. Určite však ich bude časom viac, nikam sa neponáhľam. Stôl je aj výborným oddychovým bodom, ale na stôl by sa nemalo sadať, tak si zvolím na oddych inú skalu. Som približne v polovici cesty na vrchol.
Na chodníku sú kamene už väčšie, ale keď vidím pred sebou slnečné svetlo, tak sa mi kráča ľahšie.
Prichádzam k smerovníku Stredná Poľana. Je krásna modrá obloha, po hmle ani stopy. Neďaleko smerovníka sa nachádza útulňa s názvom „Hotel Choč“. Minule som ju ani nevidela.
A to je on, Choč s nadmorskou výškou 1611 metrov, dominanta Chočských vrchov. Ešte musím vystúpať 363 metrov na jeho vrchol.
Na vrchol od smerovníka vedú dve cesty, zimná a tkz. letná, zeleno označená turistická trasa. Vyberám sa zelenou, po tej zimnej sa budem vracať. Tento výstup aj keď je naďalej strmý, je omnoho príjemnejší, spestrený občasnými výhľadmi.
Už len krátky úsek pásma kosodreviny a prichádzam na vrchol.
Tento krát sú dobré výhľady do širokého okolia. Pár turistov síce je na vrchole, ja však zostávam dlhšie, neviem sa s tými výhľadmi rozlúčiť.
Smerom na Západné a Vysoké Tatry v údolí Liptovská Mara.
Malá Fatra, Veľký Rozsutec.
