Kým nedávno som obdivovala rôzne skrútené stromy, tak teraz sú to urastené, staré duby.
Rada sem chodievam za starými dubmi na pasienkoch salaša Cibajky. Kým lokalita chráneného územia európskeho významu Gavurky, svojim dubovým hájom, pri Dobrej Nive je známa, oblasť pasienkov na Cibajke s mohutnými dubmi je v niečom podobná, samozrejme o čosi mladšia.
Dolinou preteká Hradský potok, teraz, aj napriek daždivému počasiu, má menej vody.
Tráva na pasienkoch sa už zelená, aj som si myslela, že snáď už ovce zo salaša ju budú spásať, ale zatiaľ sa tu pásol len jeden malý poník. Vôbec si ma nevšímal a nenechal sa rušiť. Mám pocit, že ušiel zo salaša a ponáhľal sa napásť, pokiaľ mu na to neprídu.
Mohutné duby sú ešte s časťou vlaňajšieho lístia, k starým pňom po výrube pribudli aj čerstvé, Ale aj to musí byť, niektorým stromom vietor zlámal konáre, alebo aj vyschli.
Majestátne duby v slnečnom počasí vrhajú hustý tieň.
Tieto už nie, poslúžia len na posedenie si.
Snáď najstarším exemplárom je dub, na ktorom je zavesená hojdačka, ktorá určite robí radosť nielen deťom. Hoci tento strom z diaľky nevyzerá až taký mohutný, opak je pravdou.
Na porovnanie jeho mohutnosti som použila telefón.
Jeho tieň sa ani nedal odfotiť, je to len časť z celku.
Cestou sa vraciam späť, ktovie čo by nám tieto staré stromy prezradili, keby vedeli rozprávať.
