Z oboch obcí vedú na jeho vrchol žlto značené turistické chodníky. Ja som túto trasu absolvovala z Dolnej Ždane s prechodom cez skaly do Hornej Ždane.
Značená trasa z Dolnej Ždane je pokračovaním turistickej trasy vedúcej z Hliníka nad Hronom. Začínam pri miestnom kostolíku, kde je aj odstavné parkovisko. Ulicou z obce cesta vedie k areálu družstva až po hranicu lesa pod skalou je to prechod lúkami, tých som sa obávala najviac, lebo práve pri takýchto prechodoch značenie býva minimálne. V tomto smere musím pochváliť značkárov z tejto oblasti, celý prechod je výborne označený a nedá sa zablúdiť.




Ráno je hmlisté, ale aj hmla má svoje čaro.



Chodník vedie popri zaujímavom prístrešku s tabulou zastávky autobusu, ale na spoj by ste tu asi márne čakali.

Na lúkach sú stožiare vysokého napätia ktoré uberajú na pôvabe výhľadov do Žiarskej kotliny a na Štiavnické hory, ale nakoniec aj tie sú zaujímavé ako aj dobytok pasúci sa pod elektrickým vedením.




Z lúk je výhľad nielen na hrad Revište, ale tiež na môj cieľ, Dolnoždanskú skalu.


Pred vstupom do lesa sa neďaleko nachádza areál s elektrickou stanicou, s množstvom stožiarov.

Pokiaľ stúpanie lúkami je pozvoľné, chodník lesom je už strmší. Vstup do lesa je zároveň aj začiatkom krížovej cesty, ktorá vedie až na Dolnoždanskú skalu. Jednotlivé kríže sú umiestnené dosť vysoko na stromoch, alebo ja ešte musím dorásť.

Hneď vedľa je krabička s upozornením, že v prípade stretu s medveďom treba rozbiť sklo, len dúfam, že to sklo nebudem musieť rozbiť.



Pod vrcholom pribúda menších i väčších skál a potom vedie chodník k vrcholovej skalnej plošine kde je osadený kríž s pamätnou tabulou venovanej Petrovi Kozárovi.





Nachádza sa tu aj „tichá“ lavička s prístreškom, ona by bola naozaj tichá, nikde nikoho navôkol, ale v doline intenzívne ručal jeleň, tak až také ticho tu nebolo.


Z vrcholu je výhľad na Žiarsku kotlinu, okolité dedinky, Štiavnické a z časti Kremnické vrchy. Obmedzené výhľady boli na časť pohoria Vtáčnik.





Z vrcholovej časti vedie chodník prudšie dolu až k smerovníku s takým divným názvom, Všivavá, neviem na základe čoho bolo toto miesto takto pomenované, tu sa spája s modro značeným turistickým chodníkom, ktorý bude súbežný so žlto značeným celú trasu lúkami, až po smerovník Lazy, tento názov je už pre mňa pochopitelnejší.



Od smerovníka Lazy je to lesná cesta až do Hornej Ždane. V údolí preteká potôčik a nájdeme tu aj studničku s prístreškom.


Moja trasa končí v Hornej Ždani pri miestnom kostole.


Celá trasa má dĺžku 9,6 km nie je náročná, až na asi kilometrový úsek lesom, kde je to prevýšenie väčšie, nie sú tu zaistené úseky, preto si treba dávať pri prechode hrebeňom pozor, hlavne keď je mokro.
Nedávno som čítala zaujímavý článok o takej atrakcii, pomníku starých mládencov, v neďalekých Prestavlkoch. Tak ma zvedavosť doviedla aj do tejto obce. Pomník sa nachádza nad obcou, odbočuje sa k nemu zo zeleného turistického značenia. Tu značkárov nemôžem chváliť, je to bieda a veľmi ani starých mládencov z obce, začína to tam chátrať, že by sa boli oženili? Ale výhľad je tu pekný, stálo za to sa tu zastaviť.
https://myziar.sme.sk/c/3870808/pomnik-starych-mladencov.html





Výhľady od pomníka

