Práve v Duklianskom priesmyku začína diaľková turistická trasa, Cesta hrdinov SNP, ktorá vedie cez významné miesta Slovenského národného povstania, alebo oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 - 1945. Trasa je na celej dĺžke označená červeným značením jej dĺžka je 764 km a končí v Devíne.
Obdivujem ľudí ktorí sa na túto trasu dajú, musí to byť nielen veľké dobrodružstvo, ale aj kus sebazaprenia, vytrvalosti a kondície.
Ja viem, že túto trasu by som už nezvládla, aj keby som akokoľvek chcela, tak aspoň som chcela vidieť začiatočný bod Duklu, na Devíne som už bola.
Karpatsko-duklianska operácia bola útočná, bola to operácia sovietskych vojsk a 1. Československého armádneho zboru na severovýchode Slovenska, na jeseň 1944, na podporu Slovenského národného povstania.
Bola jednou z najväčších a najkrvavejších horských bitiek druhej svetovej vojny.
Až 4.10. 1944 sa podarilo vojskám prekročiť hranice a vstúpiť na Česko-Slovenské územie.
Táto vojenská operácia si vyžiadala veľké straty na životoch. Od 8. septembra do 27. októbra 1944 tu zahynulo 21-tisíc sovietskych a 1 800 československých bojovníkov.
Pamätník Dukla tvorí vysoký pylón a kolumbárium, je vysoký 28 m.
Pri pamätníku leží pohrebisko – cintorín, kde je pochovaných 565 príslušníkov zboru.
Po obvode cintorína sú umiestnené busty hrdinov Dukly.
V priestore Duklianskeho priesmyku na slovensko-poľských hraniciach sa nachádza vyhliadková veža.
Miesto pozorovateľne 1. Československého armádneho zborugenerála Ludvíka Svobodu nahradila v roku 1959 25 metrov vysoká drevená veža, v roku 1971 sa rekonštruovala, nadobudla tvar monolitu, je vysoká 49 metrov a má 2 vyhliadkové plošiny.
Napriek tomu, že som si vyhľadala otváracie hodiny, táto veža je uzatvorená.
K veži vedie lesná cesta.
Oznam na dverách ma nepotešil, cez uzatvorené dvere som videla súsošie „Žalujem“.
V priestoroch nebol ani náznak po pohybe, či rekonštrukčných prácach, naša história, naša minulosť, tie tisíce padlých vo vojne, je mimo záujmu. Koho v týchto prípadoch budeme žalovať my?
