Obec bola založená v roku 1392 karpatskými nemcami, ktorí mali rozvíjať a zúrodniť krajinu. Názov dostala podľa manželky zakladateľa, pôvodne sa obec volala Hedwig. Na toto územie ich pozvali turčianski šľachtici, udelili im zem a na čas odpustili dane. Takto vzniklo viac nemeckých obcí, medzi také známejšie obce v minulosti obývané nemcami v regióne Turiec patrilo Nitrianske Právno, Jasenovo, Brieštie, Vyšehradné, a ďalšie.
V roku 1940 Hadviga mala ešte 512 obyvateľov. Obec mala poštu, obchod, školu, krčmu i kultúrny dom. Počas vojny niektorí Hadvičania kolaborovali s fašistami, neskôr utekali pred partizánmi. Po druhej svetovej vojne na základe Benešových dekrétov, v mene kolektívnej viny, sa nemecké obyvateľstvo muselo vysťahovať, Hadviga sa vyľudnila. Časť obce bola rozkradnutá, domy rozobraté na stavebný materiál.
Dnes je osada súčasťou obce Brieštie, domy ktoré zostali po vysťahovalcoch sú poopravované, dostavané sú tu aj nové. Je to chalupárska osada, bez elektriky, bez asfaltovanej cesty, ale v krásnom prostredí ukrytá v údolí pohoria Žiar. Tichá oáza pokoja.
Trasu do Hadvigy začínam v obci Brieštie,, je tu typická potočná zástavba, dedinou preteká potok Briešťanka.
Brieštie
Za mostíkom cez potok je smerová tabula Hadviga. Začiatkom je to asfaltovaná cesta popri cintoríne a miestnom ihrisku, ďalej pokračuje už len štrkom vysypaná poľná cesta.
Okolo sú rozľahlé lúky, púpavy sú už odkvitnuté ale kvitnú ďalšie lúčne kvety.
Poľná cesta rysuje okraj lesa, za zákrutou je osadený kríž, Hadviga je už neďaleko.
Už vidieť prvé okrajové domčeky, zrejme upravené pôvodné stavby.
Na malom námestíčku, križovatke ciest, sa nachádza informačný panel o histórii tejto zaniknutej obce.
Pokračujem cestou vľavo, v mapách je v tejto časti vyznačený významný strom. Tu sú už aj novšie stavby aj upravené pôvodné domy.
Odtiaľto pokračujem na horný koniec ku kostolu a k zvonici. Aj touto ulicou je pár opravených domov.
Rimskokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie bol postavený na začiatku 20. storočia. Je to jednoloďová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria.a predstavanou vežou ktorá je členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou. V okolí kostola je starý cintorín. Tak ako sa zdevastovali opustené domy, tak sa zdevastoval aj kostol bol vyrabovaný. Opravoval sa zo zbierok pôvodných obyvateľov Hadvigy z Nemecka Veľkú zásluhu na jeho obnove majú chalupár Peter Ďuriga a tiež dekan Vladimír Maslák z Kláštora pod Znievom. Pomohli aj obyvatelia z domova, ktorý dekan vedie pod občianskym združením Dobrý pastier. V roku 2022 sa tu slúžila prvá omša po 77 rokoch.
Krížov na cintoríne je len zopár, železné sa v minulosti rozkradli zostal tu však jeden starý zaujímavý železný kríž rodiny KalltWasser.
Zaujímavosťou je maringotka neďaleko kostola, dva roky tu žil pustovník Ľuboš z Moravy, ktorý pomáhal pri oprave kostola. Či je maringotka momentálne obývaná, netuším.
Od kostola je vidieť vežičku zvonice. Cestička k nej je zaujímavá, odbočuje sa na chodník medzi dva domy pri pramení a tento chodník nás zavedie k zvonici. Prvý moment som si nebola istá či niekomu nevchádzam do dvora.
Zvonica z roku 1920 je drevená stavba na pôdoryse štvorca s ihlancovou helmicou. Stavba je už riadne naklonená, zišlo by sa ju spevníť. Zvon vo vnútri sa nenachádza. Pri zvonici je urobené drevené sedenie.
Je to nádherný kraj, krásna príroda, pokoj od civilizácie, mobilov, televízie, internetu, hovorím tomu miesto, kde sa muchy otáčajú. Miesto, kde sa zastavil čas....
