Kalvária s krížovou cestou v Hájičku je tichým miestom, ktoré je obklopené lesom a pokojom a už celé stáročia priťahuje pútnikov i milovníkov histórie.
Hájiček sa nachádza na konci obce, neďaleko hlavnej cesty vedúcej z Trstína do Naháča, nižšie sa nachádza miestny cintorín, kde je aj menšie parkovisko. Cestou popri múre tohto cintorína sa dostaneme na toto miesto.
Odtiaľto je výhľad aj na neďaleké Smolenice.
Dominantou Hájička je románsky kostolík Sedembolestnej Panny Márie, postavený podľa odhadov okolo roku 1245. Je pamiatkou na dávno zaniknutú osadu Močidlany, ktorej názov dodnes pripomína neďaleký vŕšok Močidlový.
Po zániku osady sa kostol stal farským pre obec Nádaš – Trstín. V 18. storočí, keď sa v dedine vybudoval nový farský kostol sv. Petra a Pavla, Hájiček sa stal mariánskym pútnickým miestom. O výstavbu nového farského kostola sa zaslúžila šľachtičná Júlia Otlik, manželka Ladislava Labšianskeho z Korlátka, ktorá nielen darovala pozemok, ale i financie a výnos z desaťročnej práce svojich poddaných z Rozbehov. Po dokončení nového kostola v roku 1763 sa život viery na Hájičku premenil na pútnický charakter a práve tu sa začala písať zaujímavá kapitola trstínskej duchovnej histórie.
V roku 1793 sa medzi veriacimi rozšírila správa o zázračných uzdraveniach, spájaných so sochou Piety umiestnenej v hájičkovskom kostolíku. Miestni i pútnici tvrdili, že ich modlitby pred sochou prinášali úľavu a zázračné vyliečenia.
Aj keď cirkev po dôkladnom vyšetrovaní tieto uzdravenia oficiálne neuznala, legenda žila ďalej. V apríli 1794 nariadil arcibiskupský vikár Jozef Vilt premiestnenie sochy do Trnavy, socha bola uložená v Kaplnke sv. Michala v Kostole sv. Mikuláša v Trnave, kde zostala takmer 130 rokov.
V roku 1923, po výstavbe Kalvárie, bola slávnostne posvätená a vrátená na svoje pôvodné miesto v Hájičku. V okolí kostola sa nachádzajú pieskovcové sochy a menší cintorín so zaujímavými náhrobkami aj staršieho dáta.
O vznik Kalvárie s krížovou cestou na Hájičku sa zaslúžil miestny farár Vendelín Krištúfek, výstavbu podporili finančne aj Trstínčania žijúci v emigrácii v Amerike.
Sochárske diela sú výtvorom Miroslava Harašta z Moravy, ktorý použil pre svoje plastiky hořický vápenec, materiál známy pre svoju trvácnosť a jemnú štruktúru. Kamenné zastavenia Krížovej cesty sú usporiadané v pravidelných rozostupoch do kruhu.
Zastavenia krížovej cesty.
Kalváriu tvorí šesť figurálna skupina Ukrižovania, sú tu tri kríže so sochami, pod stredným krížom stoja Panna Mária, sv. Ján a Mária Magdaléna.
Pútnické miesto Hájiček je dnes súčasťou pamiatkového fondu Slovenskej republiky a patrí k najzachovalejším kalvariam z medzivojnového obdobia.
