Jeho poloha na 70 metrov vysokom brale mu poskytovala nielen výnimočný výhľad do širokého okolia, ale aj strategickú obrannú výhodu, mohli sa dobre chrániť proti nepriateľom.
História tohto miesta je veľmi stará. Hradné bralo bolo pravdepodobne osídlené už v praveku, a neskôr, počas Veľkej Moravy, tu stálo opevnené hradisko, ktoré slúžilo ako obranné a správne centrum miestnej komunity.
Samotný kamenný hrad do dnešnej podoby začal vznikať postupne od 12. storočia. Najskôr to bola pohraničná strážna pevnosť uhorského kráľovstva. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1208 z čias vlády uhorského kráľa Ondreja II., ktorý hrad využíval ako súčasť obranného systému svojho kráľovstva.
V prvých desaťročiach 14. storočia sa hrad dostal do rúk jedného z najsilnejších uhorských feudálov, Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý postupne ovládol veľkú časť západného a stredného Slovenska vrátane Beckovského panstva. Matúš hrad prestaval a výrazne posilnil jeho obranné schopnosti, vďaka čomu sa stal takmer nedobytnou pevnosťou. Po jeho smrti v roku 1321 sa Beckov opäť stal majetkom uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou.
Veľký rozkvet hradu nastal v 14. až 15. storočí, keď sa stal rodovým sídlom Stibora zo Stiboríc, mocného šľachtica a verného spojenca kráľa Žigmunda Luxemburského. Stibor prestaval hrad na honosné luxusné sídlo, pribudli nové obytné priestory, reprezentačné sály a gotická kaplnka, ktorej dominovala nádherná socha Madony vyrezaná z lipového dreva. Hrad v tomto období zďaleka nebol iba obrannou pevnosťou, stal sa symbolom moci a bohatstva svojho majiteľa.
V 15. a 16. storočí sa majiteľmi hradu stali Bánfiovci, ktorí hrad prestavali v renesančnom štýle a zároveň posilnili jeho opevnenie, aby odolal nájazdom Turkov. V roku 1546 hrad na krátke obdobie získali Podmanickí, známi svojimi lúpežnými praktikami, no po ich vymretí v roku 1558 sa hrad vrátil do rúk Bánfiovcov. Ich panovanie pokračovalo až do roku 1729, keď hrad zničil ničivý požiar. Od tej doby sa Beckov stal ruinou, ktorá aj napriek tomu stále pôsobí majestátne.
Hrad Beckov je známy tým, že nebol nikdy vojensky dobytý. Jeho zánik nespôsobili vojska ani vojenské obliehania, ale príroda a ľudská nedbanlivosť, najmä požiar v 18. storočí.
Od roku 2010 sa začalo s postupnou konzerváciou a čiastočnou rekonštrukciou hradu. .Rekonštrukcia severného paláca hradu Beckov, ktorá začala v júni 2025, sa zameriava na jeho statickú stabilizáciu, dobudovanie podláh, stropov, strešnej konštrukcie a prístupového schodiska. Investícia skoro za milion Eur je z nenávratného finančného príspevku z Programu Slovensko prostredníctvom Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácii. Tým pribudnú nové expozičné priestory pre návštevníkov.
Dnes je Beckov sprístupnený verejnosti a slúži nielen ako historická pamiatka, ale aj ako miesto kultúrnych podujatí, koncertov a festivalov. Pre svoj dramatický vzhľad a strategickú polohu patrí medzi najfotogenickejšie a najnavštevovanejšie hrady na Slovensku.
K hradu vedie asfaltovaná cesta so zákazom vjazdu ale v okolí Trojičného námestia je viac platených parkovísk a odtiaľ je to k vstupu na hrad pár minút.
Na rekonštrukciu severného paláca je použitý 50 metrov vysoký žeriav.
Zákutia Beckovského hradu
Hradná kaplnka
Koryčanská Madona, známa aj ako Beckovská Madona, je výnimočná gotická socha z konca 14. storočia, ktorá prežila stáročia a dnes je považovaná za jedno z najvýznamnejších umeleckých diel stredovekého Slovenska.
Socha bola vyrezaná z lipového dreva a pôvodne bola umiestnená na hlavnom oltári novomestského románskeho kostola. Po dostavaní kaplnky na hrade Beckov ju v roku 1410 presunuli do tejto kaplnky, kde sa stala jej ozdobou. Podľa historických prameňov ju objednal Stibor II. zo Stiboríc pre svoju manželku. V roku 1431 daroval Ctibor mladší sochu farskému kostolu v Novom Meste nad Váhom. Počas reformácie sa socha dostala do moravských Koryčian, kde sa nachádza až doteraz, preto sa jej hovorí aj Koryčanská.
V roku 2018 sa však na hrad Beckov vrátila verná kópia sochy, ktorá bola vyrobená v ateliéri v Devíne.
Výhľady z hradu Beckov
O hrade koluje viac povestí, jedným z nich je aj povesť o vzniku mena hradu, Beckov.
Uhorský šlachtič Stibor ho podľa jedného príbehu postavil pre svojho dvorného šaša Becka. Jedného dňa sa vládca vrátil po dlhej a náročnej poľovačke príšerne unavený. Lahol si do trávy a pozeral sa na vysoké bralo, ktoré bolo nad riekou Váh. Už v tej dobe mali páni niekoho, koho náplň práce bola zlepšovať náladu. Boli to dvorní šašovia a ten Stiborov bol dokonca jeden z najlepších. Hneď ako sa šašovi Beckovi podarilo vytvoriť úsmev na Stiborovej tvári - pán bol tak veselý a štedrý, že dvornému šašovi sľúbil, že mu splní každé prianie. Becko požiadal svojho pána, aby mu na vysokom brale postavil hrad.
O Stiborovi sa hovorili, že vždy dodržal slovo a tak sa pustil do výstavby hradu. Avšak keď bol hrad hotový, pána natoľko ohúril, že ho chcel mať len pre seba. A tak Stibor začal vyjednávať s Beckom. Dokonca mu dal ponuku, ktorú by azda nik neodmietol – za hrad mu chcel dať toľko zlata, koľko sám váži.
Šašo prijal pánovú ponuku, ale s jednou podmienkou – hrad sa bude volať podľa neho. Odvtedy sa hrad volá Beckov - pôvodné názvy hradu boli Blundus, Bolondos.
