Hrad je postavený v pohorí Veľká Fatra, na vápencovom chrbte Plešovice, ktorá oddeľuje Gadersku dolinu od Turčianskej kotliny. Do hradu sa dostaneme krátkym úsekom cez Gaderskú dolinu a potom žlto označenou trasou k hradu.
Blatnický hrad bol postavený v 13. storočí na ochranu cesty „magna via“, ktorá viedla z Nitry na sever.
Prvým známym majiteľom hradu bol Peter z Brezovice. Používaním západnej, pohodlnejšej cesty cez Mošovce do Martina, hrad stráca svoj význam. Panovníci nemali o hrad veľký záujem, často dávali hrad do zálohu, na hrade v 15. až polovici 16. storočia sa vystriedalo viac držiteľov. Medzi nich patril Pongrác zo sv. Mikuláša, Peter Komorovský, rodina Necpalskovcov, juštovcov a iní. Títo hrad skôr využívali ako zveľaďovali.
Zmena nastala keď hrad v roku 1540 sa dostal do rúk rodiny Révayovcov.. Vybudovali tu veľké predhradie s novými budovami. Na konci 17. storočia sa hradu zmocnili povstalci Imricha Thökölyho, na začiatku 18. storočia aj kuruci Františka Rákocziho. V roku 1744 sa hrad opravil ale už od roku 1790 bol neobývaný a začal chátrať.
Od roku 2008 pôsobí na hrade združenie na záchranu hradu Blatnica – Diadém.
Zvyšky budov predhradia, dolný hrad, vybudované Révayovcami.
Hrad sa skladal z úzkeho paláca na severnej a južnej strane chránený polkruhovitými vežami, západná mohutnejšia veža chránila hrad na zraniteľnom mieste , je väčšia ako východná.
Z miesta kde stála južná bašta je výhľad na Veľkofatranské kopce.
Zo severnej bašty je výhľad do Turčianskej kotliny.
Povesti o Blatnickom hrade:
Blatnický hradný pán mal krásnu dcéru Eliku. Do pôvabnej devy sa postupne zaľúbili viacerí muži. Jedným z nich bolo páža Illmer, ale jeho neprominentné postavenie bolo vážnou prekážkou vzťahu. Zaľúbil sa do nej aj mních Odil, ktorý Eliku uniesol z hradu, predtým však zabil svojho soka Illmera. Elika však Odilovi utiekla, jeho dolapili a odsúdili na trest smrti zamurovaním do hradných múrov, keďže porušil rehoľný sľub, povesť vraví, že mu ústa zamkli visacou zámkou zo železa. Dodnes pretrváva chýr, že v 19. storočí našli na hrade Blatnica hľadači pokladov namiesto zlata a drahokamov v jednom z rozpadávajúcich sa múrov príšernú mužskú postavu vo vzpriamenom postoji s masívnou kladkou v ľavej čeľusti.
Pán Révay dal svoju prvú manželku otráviť. Ani voči druhej nebol vľúdnejší a dal ju zaživa zamurovať do hradných stien spolu s jej malým synčekom. Zúfalý nárek malého chlapčeka sa údajne občas rozlieha Plešovickým hrebeňom i v súčasnosti. Občas vraj vidno v hradnom areáli všetky tri mátohy zamurovaných – mnícha Odila, pani Révayovú i jej malého syna.
Optimistickejšia je povesť o blatnickom meči:
Odvážny mládenec Blatoň, zachránil dva životy a to nitrianskych kniežat Pribinu a Mojmíra. Páni sa vybrali na poľovačku a keďže i pod Plešovickým hrebeňom žili tury, zatúžili po ich trofeji. Samicu tura, ktorá mala mláďa, zasiahli kopijou, ale nepresne. Vážne zranené a rozzúrené zviera sa rútilo na oboch prominentov. Smelý Blatoň nezaváhal a dýkou ho zabil. Postaral sa tak nielen o bezpečnosť prominentných lovcov, ale aj o svoju budúcnosť. Odmietol síce lukratívnu Pribinovu ponuku, aby bol šéfom jeho strážcov, prijal však dar - krásny meč a stavebný pozemok na budúci hrad. Zrejme podľa neho dostal hrad názov Blatnica a územie na počesť pamätnej poľovačky na turov nazvali Turiec.
