Prístup na andezitovú skalnú terasu Jančekovej skaly je možný z viacerých miest, na jeho vrchol však nevedie turistické značenie. Svoju trasu si môžeme pripraviť podľa svojich možností v mapách, ale najviac efektívne je mať mapy v mobile.
Ja som si spojila návštevu hradu Sivý Kameň práve s výstupom na Jančekovu skalu z obce Podhradie.
Cestou pod hradom sa dostávam popod skaly prírodnej rezervácie Sivý kameň so 4. stupňom ochrany.
Na lúkach pod Sivým Kameňom je občas vidieť väčšie balvany, či drobnejšie skaly vystupujúce na povrch. Veľmi pekne pôsobia aj skupinky stromov.




Skalné útvary Sivého Kameňa.



Na okraji lúky som natrafila aj na takúto, dosť veľkú kostru, neviem z akého zvieraťa pochádza, ale je dokonale očistená.

Z diaľky sa ozýva miestny kameňolom, vlastne moja cesta povedie z druhej strany prírodnej rezervácie, cesta oddeľuje oblasť lomu od nej.



Prichádzam k chatovej oblasti, teda videla som ich tam len dve a pokračujem lesnou cestou medzi smrekmi.


Postupne sa les mení na miešaný, neskôr bukový a objavuje sa aj značenie k Jančekovej skale. Viac ako značenie ma však upútali rôzne staré povykrúcané buky. Tu sa fantázii medze nekladú.






Na obzore je vrcholový kríž na Jančekovej skale.


Výhľady z Jančekovej skaly sú na pohorie Vtáčnik, celú Hornonitriansku dolinu a dedinky v údolí, tiež dovidieť aj na mesto Prievidza a na Malofatranský Kľak.






Už si len pred návratom posedím na lavičke, škoda že na takéto krásne výhľadové miesta nevedú značené turistické trasy. Celá túra je nenáročná a je vhodná aj pre menej zdatných turistov.

K tejto skale sa tiež viaže jedna legenda o nenaplnenej láske.
Janček bol veliteľom vyslúžilcov a dezertérov, ktorí rabovali kraj. So svojou skupinou si trúfol aj na kráľovský hrad Sivý kameň, tamojšie osadenstvo však hrad obránilo a zo skupiny zajalo zopár útočníkov. Hradný pán Majthényi ich prikázal popraviť, do jedného z odsúdencov Jančeka sa však zamilovala jeho dcéra Uliša /Júlia/. Janček strávil s Ulišou niekoľko vášnivých nocí. Keď prišiel deň popravy, Uliša dala Jančekovi koňa, otvorila bránu a umožnila mu utiecť. Za Jančekom sa však vybrala hradná stráž, ktorá ho obkľúčila na skale. Ten pre bezvýchodiskovú situáciu zoskočil zo skaly i s koňom a zahynul. Uliša mu zostala do smrti verná a skalu nazvala po Jančekovi.