Tento nápad vo mne dozrel v momente, keď som v jednej diskusii na internete zistila, že sa dá dostať aj do interiéru kaštieľa. Pri mojich dávnejších návštevách v roku 2019 a v roku 2020 som túto krásnu, ale schátranú stavbu obdivovala len z vonka a mala som možnosť sa pozrieť do interiéru len cez rozbité okná.
Túto moju návštevu som popísala v nasledujúcich blogoch:
https://blog.sme.sk/simunekova/cestovanie/kastiel-hajna-nova-ves
https://blog.sme.sk/simunekova/cestovanie/navraty-hajna-nova-ves
V týchto článkoch som sa zamerala aj na históriu tejto „Národnej kultúrnej pamiatky“, teraz ma však viac zaujíma interiér kaštieľa.
Je iné ročné obdobie ako pri mojich posledných návštevách a v parku, ktorý je od roku 1984 chránenou prírodnou pamiatkou, stromy tiež podrástli. Keď sú bez listov, viac sa vynímajú aj mohutné konáre ginka, ktoré má okolo 250 rokov.
Potešujúci je aspoň fakt, že ešte kaštieľ vôbec stojí. Zdá sa mi však ešte viac ošarpaný, ako bol pred pár rokmi.
Na rozdiel od mojich minulých návštev vstupná brána je otvorená, poštová schránka už chýba a tiež chýba dokument na bránke, že objekt je národnou kultúrnou pamiatkou. Tento oznam v minulosti tu pôsobil ako päsť na oko, poukazujúc na smutný fakt, ako sa o takéto pamiatky národ stará.
Bránka je však naozaj otvorená a súdiac podľa exteriéru, ani v interiéri ma nič pekné nečaká.
A začínam s prehliadkou avšak veľmi opatrne, rozbité sklá, prepadnuté stropy, človek musí byť opatrný kde stúpi ,aby si neprivodil úraz, je to horšie ako som predpokladala.
Krásne schodište to muselo byť v minulosti, dnes má prepadnutý strop.
Do niektorých miestností nemám odvahu ani vstúpiť, pozastavujem sa nad tým ako môžeme dopustiť takúto spúšť krásneho objektu. Čím ďalej som o tom viac presvedčená, že nádej na akúkoľvek záchranu kaštieľa už zhasla.
Arkáda vyzerá celkom zachovalá, zdanie však klame, tiež sa miestami začína prepadávať, treba si dávať pozor, kde stúpime. Tu je najlepšie vidieť aká je to veľká stavba.
V jednej miestnosti nachádzam uloženú zbierku rôznych artefaktov, neviem, či aspoň niečo málo chce niekto z tohto kaštieľa zachrániť, alebo si len prisvojiť.
Bývalá, asi knižnica, s rozhádzanými knihami a za ňou miestnosť s rámom železnej postele, rozbitá stará komoda. Zrejme sú to posledné kusy zariadenia z kaštieľa, alebo boli sem premiestnené neskôr. Môj nález na zemi ma však trocha znepokojil a radšej opúšťam interiér.
Kým z iných mojich výletov sa snažím sprostredkovať to pekné čo je vôkol nás, z tohto mi je smutno.... už na toto miesto sa viac vracať radšej nebudem.
