Na vrchol Kľaku vedie viac turistických trás, najviac frekventovanou trasou je žlto označená turistická trasa z Fačkovského sedla.
Fačkovské sedlo oddeľuje pohoria Strážovské vrchy a Malú Fatru, je aj známou lyžiarskou lokalitou, sú tu vybudované zjazdovky a tiež sa tu nachádzajú reštauračné a ubytovacie zariadenia.
Je tu vytvorené aj veľké parkovisko, donedávna ešte bezplatné, ale už je opatrené rampou, prekvapila ma taká „ľudová cena“ 5 Eur, tento poplatok by bol aj vo vysokohorskom prostredí celkom slušný.
Je včasné ráno, lyžiarske stredisko sa zasnežuje a parkovisko je zatiaľ prázdne.
Odtiaľto idem popri lúke žltým značením k prvému smerovníku Staré cesty. Už od začiatku trasy sa stúpa nahor, darmo za výhľadom je potrebné vyšľapať.
Posledný pohľad späť a už budem hľadieť len pred seba, predo mnou je Reváň.
Chodníkom medzi smrekovcami prichádzam na okraj lesa, chodník je vyšľapaný, miestami je tu aj ľad, ale snehová vrstva je nízka, vyššie bude určite viac snehu. Serpentíny do Reváňskeho sedla sú príznačné tým, že aj za suchého počasia vo vyšších polohách je blato, teraz cez zimu to bude lepšie.
Trasou sa mi naskytli vzdialené výhľady na cieľ mojej túry, Kľak. Na pohľad to tam nevyzerá optimisticky, zrejme vrchol pokryje hmla.
Keď vychádzam z lesa na Reváň svieti slnko, okolie sfarbuje do červena a predbiehajú ma prvé dve mladé turistky.
Výhľady z Reváňskeho sedla.
Nasleduje ďalšie stúpanie lesom, snehu je tu už viac, slnko svieti tak aj chodník či les sú krásne pruhované tieňom stromov.
Smerovník Pod skalou, keď vychádzam z lesa je tu pekná zimná krajinka, námraza na stromoch ale keď podídem ďalej, už mi je jasné, že výhľady do diaľav nebudú. Od smerovníka na vrchol vedie zelené turistické značenie.
Okolie je v hmle, ktorú presúva studený mrazivý vietor, ale aj takéto počasie má svoje čaro.
Popod skalu vedie úzky zamrznutý chodník, vetvy stromov a kríkov pokrýva námraza.
Na vrchole sa nachádza obrovský kovový slovenský dvojkríž s informačnou tabuľou s blízkymi vrchmi. Za ideálneho počasia Kľak poskytuje očarujúce 360° výhľady, ale tento krát je okolie zahalené v hmle, občas sa snaží aj slnko vykuknúť.
A práve slnko a hmla mi poskytli zaujímavý a vzácny ohybovým jav, meteorologický úkaz, tkz vidmo. Tento vzniká spätným ohybom svetla na malých kvapôčkach vody.
Existuje nasledovná povera: Prvé uvidenie glorioly - hory ťa vítajú. Znamená šťastie v horách. Druhé - hory ťa varujú. Znamená nebezpečie smrti v horách. Tretie - hory ťa milujú. Kto vidí vidmo tri krát, v horách nezomrie.
A ja som toto "vidmo" videla tretí krát. Výhľady na vzdialené kopce síce neboli, ale aj napriek tomu na Kľaku bolo krásne a stálo to za to.
