Je to taký môj kultový kopček, rada sem chodím v každom ročnom období., nikdy ma neomrzí.
Začínam tradične na parkovisku vo Fačkovskom sedle žltým turistickým značením. Zatiaľ to vyzerá, že na vrchol sa nevybralo ešte veľa ľudí, ale veď tí neskoršie prichádzajúci ma aj tak predbehnú, aspoň budem mať malý náskok.
Za mnou zostáva Homôľka a Ski aréna Fačkovské sedlo, predo mnou je chatka pod lesom, kde by som si vedela predstaviť svoje bývanie a po pár metroch na križovatke Staré cesty vidieť Reváň.
Úzkym pásom lúky medzi smrekovcami sa dostávam do lesa. Tento úsek chodníka nazývam štvorprúdovka, lebo sú vychodené štyri chodníky súbežne vedľa seba.
Po pár metroch zisťujem, že Reváň nesklamal, večné blato ma bude sprevádzať až na vrchol kopca. Na vrchol vedú serpentíny a časť značeného chodníka, práve vďaka celoročnému blatu, je presmerovaná krížom cez les na Reváňske lúky.
Cestu lesom si krátim obdivovaním a fotením začínajúcich jesenných farieb listov stromov a pohľadmi do korún stromov.
Po ostrejšom stúpaní vychádzam z lesa na lúku pod vrcholom Reváňa a tu sa mi naskytajú výhľady na zvlnené kopčeky. Dnes zrejme tie výhľady nebudú do ďaleka, ale je pekný, teplý, jesenný deň.
Reváň má nadmorskú výšku 1 205 metrov a jeho vrchol ponúka polkruhový výhľad na Malofatranské kopce. Sú miesta kde je výhľad aj na môj cieľ, Kľak.
Chodník vedie okrajom lúky do lesa. Tu už nie je ani náznak po blate a je mierne stúpajúci.
V jarnej sezóne tento úsek je husto porastený medvedím cesnakom, vtedy je to les s vôňou cesnaku. Teraz je to síce bez vône, ale so širokou paletou jesenných farieb.
Cesta lesom končí a prichádzam k smerovníku Pod skalou, odtiaľto sú výhľady do Fačkovskej doliny a tiež na skalnaté vrcholové skaly Kľaku.
Kľak s nadmorskou výškou 1352 metrov sa nachádza v časti Lúčanskej Malej Fatry. Jej hôlnato- skalnatý vrchol umožňuje kruhový výhľad do širokého okolia. Je obľúbeným cieľom turistov. Na jeho vrchol vedie viac výstupových chodníkov, najkratšia je práve z Fačkovského sedla.
Výhľady na všetky smery sú impozantné aj keď som tu už bola aj za lepšej viditeľnosti, ale aj za horšej. Kľak a výhľady z neho sú však vždy nádherné.
Je čas na návrat, vrchol sa zahusťuje turistami ešte posledný pohľad späť na tkz. ducha Kľaku, hra svetla, tieňa a puklín v skalách. Všimla som si, že oproti minulosti pribudol aj ďalší, ten druhý nevyzerá mierumilovne, ako keby mal v rukách meč... ale fantázii sa medze nekladú.
