V stredoveku opevnené kostoly plnili okrem cirkevnej funkcie aj úlohu ochrany pred lúpežníkmi a nepriateľským vojskom a taktiež boli miestom útočiska pred povodňami a búrkami.
Prvá písomná zmienka o Haluzickom kostolíku je z roku 1299, keď sa ho zmocnilo kráľovské vojsko, dovtedy bol súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho.
Kostolík bol prebudovaný v gotickom slohu, neskôr v renesančnom. V roku 1810 pre zlý stav sa v kostolíku ukončili sakrálne obrady a neskorogotická socha Madony z konca 15. storočia sa odviezla do farského kostola v Beckove.
Odvtedy kostol a celý areál chátral. Z kostola zostali len obvodové múry.
Od obecného úradu sa ku kostolíku dostaneme za pár minút.
Vstupná veža
Kostolík Všetkých svätých interiér a exteriér.
Vedľa opevnenia sa nachádza cintorín.
Pri cintoríne zvonicu prekrýva obrovská lipa.
Začína teplo, slniečko pripeká, najlepšie je sa ísť schladiť do tiesňavy.
