Hrad bol vybudovaný na brale nad obcou v polovici 13. storočia ako pohraničný obranný hrad na ochranu severozápadnej hranice Uhorska a obchodnej cesty vedúcej na Moravu.
Tvar skalných brál predurčil podobu hradu, ktorý sa skladá z troch odlišných výškovo rozložených častí. Najnižšie je predhradie, z ktorého do stredného hradu vchádza 9,5 metra dlhým tunelom vytesaným do vápencového brala, ktorý bol aj jediným prístupom do horného hradu..
V hornom hrade sa nachádzal palác a delové bašta. Z delovej bašty je vysekaných do úzkeho hrebeňa 80 schodov, ktoré viedli k pozorovateľni, pôvodne vežovitej stavby v najvyššom bode hradu, nazývanej Straka.
Hrad mal rôznych majiteľov. Prvým majiteľom hradu bol Marek, župan z Lednice. Tento ťažko dostupný hrad neskôr vlastnil aj Matúš Čák Trenčiansky, po jeho smrti v roku 1321 sa hrad vrátil do rúk panovníka. Neskôr hrad vlastnili Pakšiovci, hrad bol často sídlom lúpežných rytierov. Počas vlády kráľa Žigmunda sa stali majiteľmi hradu a lednického panstva bratia Bielikovci zo sliezskej Kornice.
V roku 1533 obsadili hrad bratia Ján a Rafael Podmanický. Po Rafaelovej smrti kúpil tento majetok od kráľovskej komory košický kapitán Imrich Telekeši. Jeho vnuka Michala za zbojstvá popravili v Bratislave.
V prvej polovici 17. storočia bol hrad a panstvo v majetku kniežaťa Juraja I. Rákociho, tento podporoval nekatolícke obyvateľstvo, čím na seba privolal nenávisť katolického habsburgského dvora. Počas vlády Ferdinanda III. v Uhorsku prebiehala násilná rekatolizácia ktorá vyústila aj do ozbrojeného konfliktu s Jurajom Rákocim. V povstaleckých rokoch Juraja II. Rákociho, na začiatku 18. storočia, sa na hrade zdržiavali kuruci.. Po bitke pri Trenčíne cisárske vojská porazili kurucov a obsadili hrad. Hrad v chátrajúcom, stave kúpili bratia Maťašovskovci, hrad opravili. Po vymretí rodu po meči, v roku 1754 lednické panstvo prevzala kráľovská komora, ktorá o hrad nemala záujem. Hrad začal chátrať.
O záchranu hradu Lednica sa stará OZ HAS /Historicko-Astronomická Spoločnosť)
Vstup z predhradia.
Vstupujeme do stredného hradu, nachádza sa tu množstvo materiálu, čo je dobrým znakom, že práce na hrade pokračujú. Je tu vybudované sedenie a tiež sa tu nachádzajú informačné panely ktoré nás oboznamujú s Lednickým hradom a s prácami ktoré boli na hrade vykonané.
V pivničných priestoroch je tiež nachystaný materiál na stene sa nachádzajú fotografie hradu Lednica z rôznych uhlov.
Zaujímavý je výstup kovovým rebríkom do najvyššej časti hradu.
Rebríkom sa to však nekončí, pokračuje sa do skaly vytesanými schodmi. Premýšľam nad tým, že pozorovatelia vo veži museli byť štíhly chlapi, aby sa zmestili do tohto úzkeho priestoru.
Aj keď vežička už neexistuje sú odtiaľto krásne výhľady do okolia.
O Lednickom hrade koluje nasledovná povesť:
Lednický hrad sa často stával miestom veľkopanských zábav, na ktorých šľachtici zo širokého okolia hýrili i niekoľko dní. Súčasťou hostín však často bývalo zneužívanie mladých lednických dievčat. Keď sa podľa starej povesti konala svadba panského hájnika Ondreja s Katarínkou, vtedy pán hradu žiadal priviesť na hrad mladú nevestu a vymáhal si od nej právo prvej noci. Drábi po ňu prišli a odviedli ju podľa rozkazu. Orodovať za ňu išli na hrad richtár i farár, nič však nepomohlo, hradný pán ju neprepustil. Zúfalá Katarínka nechcela porušiť manželský sľub, a preto radšej volila dobrovoľnú smrť. V miestnosti hradu zbadala otvorené okno a vyskočila cezeň do priepasti pod hradom, kde ráno objavili jej bezduché telo. Tam, kde dopadla, vytryskol prameň. Pohreb Katarínky bol veľký, zúčastnili sa ho všetci Ledničania, ba i poddaní z okolitých dedín. Jedného dňa našli ľudia Ondreja na hrobe svojej ženy mŕtveho. Pochovali ho vedľa nej. Na znak tejto vernosti postavili poddaní na strmej skale pod hradom drevený kríž, ktorý po dlhé stáročia potomkovia Ledničanov obnovovali, ak podliehal zubu času.
