Z obce Nitrianska Blatnica vedie na jeho vrchol žlté, neskôr červené turistické značenie. Žltým značením sa najskôr dostaneme k jednej najstaršej sakrálnej pamiatke, k Rotunde svätého Juraja a pokračujeme týmto žltým značením až po Sedlo pod Marhátom, odkiaľ na vrchol vedie červené turistické značenie.
Je to chodník listnatým lesom, neskôr s pásom ihličňanov so zriedkavým a obmedzeným výhľadom do doliny.



So stúpajúcou nadmorskou výškou sa objavuje námraza na popadaných listoch, stromoch, neskoro jesenná krajinná scenéria sa mení na zimnú.



Od smerovníka Sedlo pod Marhátom chodník prudšie stúpa, stromy a kríky majú už zimné zdobenie.



I keď v dolinách ešte presvitá slnko, na hrebeni prefukuje studený vietor berúc so sebou námrazu z okolitých stromov. Aj v inom ročnom období je na Marháte veterno, vidieť to aj na množstve polámaných či vyvrátených stromov navôkol.



Na vrchole Marhátu sa nachádza 17 metrov vysoká drevená rozhľadňa, ktorá bola vybudovaná v roku 2008. Z rozhľadne by mali byť výhľady na kopce pohoria Tríbeč, zvlnený Považský Inovec či Biele Karpaty. Tento krát však viditeľnosť nebola takmer žiadna, vietor preháňal na vrchole oblačnosť.

Nevýhľady z rozhľadne.




Pod rozhľadňou sú vybudované altánky, miesto na opekanie.
Tesne pred rozhľadňou sa nachádza veľký kríž „Vďaky“. Kríž bol postavený ešte v roku 1947 z vďaky občanov Nitrianskej Blatnice, že ich obec nepostihli materiálne hrôzy 2. svetovej vojny.


Chodník vedie ďalej vrcholom Marhátu a neskôr klesá do doliny. Klesaním ubúda aj mrazivej výzdoby miestami sú výhľady a tiež aj na neďaleký hrad Tematín.




Červeným turistickým značením už lesnou cestou sa dostaneme k smerovníku Sedlo Gajda, tu môžeme odbočiť na Visiace skaly.


Územie Visiacich skál bolo vyhlásené v roku 1994 za Prírodnú pamiatku so 4. stupňom ochrany. Predmetom ochrany sú lesné a travinné spoločenstvá a skalné stepi.
Z okrajov skál je vyhliadka. Na vrcholovej lúke sa nachádza kríž a tiež aj skautská ľalia so slovenským znakom.





Z Visiacich skál sa vraciam späť k smerovníku Vinohrady ale neoznačeným chodníkom ktorý vedie cez lúku s hojdačkou a ďalej lesnou cestou. Tu už svieti slnko je modrá obloha, je zaujímavé že o pár desiatok metrov to bolo celkom iné, ako keby som sa na týchto miestach pohybovala v rôznom časovom rozmedzí.


Celý okruh je nenáročný a za priaznivého počasia vhodný na celodenný výlet.