Za obcou sa nachádzajú skrasovatené druhohorné horniny, ktoré tvoria štíhle bradlá, patriace do skupiny Vršatských bradiel. Okolo týchto bradiel vedie náučný chodník. Prírodná rezervácia Červenokamenské bradlá bola vyhlásená v roku 1969, naposledy novelizované v roku 1986, na rozlohe 47,52 ha s 5. stupňom ochrany. Táto rezervácia je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Predmetom ochrany sú geomorfologicky výrazné bradlové tvrdoše a významné spoločenstvá rastlín a živočíchov.
Pri hlavnej ceste sa nachádza informačný panel, na náučný chodník sa dostaneme rovno z obce.
Ten môj začiatok je taký neistý, našťastie smer určujú bradlá, tak nie je kde poblúdiť, značenie Náučného chodníka je o niečo vyššie.
Prichádzam k studničke, ktorá je však teraz bez vody, to je jav opakujúci sa aj z iných oblastí, vody je málo.
Predo mnou je najvyšší bod, dominujúca 45 metrov vysoká skalná ihla, Červenej skaly.
Tieto skaly majú naozaj červenú farbu, v okolí sa nachádzajú tieto červenkasté sutiny.
Za mnou sú kopce Bielych Karpát a Červenokamenská dolina.
Tkz. Čínsky múr, je dlhý skalný hrebeň severozápadne od Červenej skaly.
Z jeho okraja sú výhľady na Vršatské bradlá a tiež na obec Červený Kameň.
Červená skala, jeho okolie a výhľad do doliny. Na najvyššom mieste skalnej veže je každoročne postavený máj, čo sa stalo už tradíciou.
V skale je vytesaná skalná kaplnka z roku 1931 so soškou Panny Márie. Pred kaplnkou je príjemné sedenie v chládku.
Späť do obce sa vraciam chodníkom, kde je inštalovaná krížová cesta, tak isto sú tu v chládku stromov vybudované lavičky.
Podľa povesti sa skala raz za rok otvára a umožňuje odvážlivcom vstúpiť do jej tajomných útrob, mne sa to ešte nepodarilo, zrejme som tu nebola v ten správny čas. Tak možno nabudúce...
