Takým je aj Náučný chodník ktorý vedie z obce Prašník cez Čerenec, Tlstú horu, Malú a Veľkú Pec k Barónovmu hrobu.
Prašník je kopaničiarska obec, v okrese Piešťany. Obec leží na rozhraní severovýchodnej časti Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny na sútoku Holešky a Podkylavského potoka. Ešte do roku 1958 bola súčasťou mesta Vrbové. Najstaršie osídlenie v okolí obce bolo práve v jaskyni Veľká Pec, už v staršej dobe kamennej.
Prvá písomná zmienka o osídlení tejto lokality je z roku 1113.
Začiatok náučného chodníka s informačným panelom sa nachádza pred obecným úradom.
Z obce vchádzam do lesa, značenie náučného chodníka je dobré, čo nie vždy býva pravidlom.
Ranná hmla sa rozplýva a slnko presvetľuje lesný chodník aj vrcholce stromov majú krásnu zlatožltú farbu.
Po chvíli prichádzam k zastávke náučného chodníka, Čerenec. Je to prírodná rezervácia s rozlohou 1,5 ha. Informačný panel popisuje flóru, je tu najväčší výskyt ponikleca veľkokvetého, mala by som sa znova prísť pozrieť do tejto oblasti na jar, v čase kvitnutia.
Lesnými chodníkmi sa dostávam na ďalšie zastavenie, Tlstú horu. Na zalesnenom vrchole Tlstej hory bolo v staršej dobe železnej (halštatská doba) hradisko. Našla sa keramika a rôzne ozdobné predmety. V 15. storočí tu bol opevnený bratrícky tábor.
Pre hrubú vrstvu popadaného lístia ani nehľadám či sú tu nejaké zbytky opevnenia, keby aj boli tak len chatrné.
Trasa náučného chodníka vedie popri ohradenej obore, ohradená je aj rozsiahla lúka, diaľke som vyplašila srnky a muflóny za ohradou, pre môj fotoaparát boli aj tak ďaleko.. Za ohradou boli uväznené nielen zvieratá ale aj popadané listy, ktoré krásne presvecovalo slnko.
Sú tu aj známky „civilizácie“ výzdoba mladého stromčeka.
Prichádzam na odbočku k Malej Peci. K nej sa ide ďalej popri ohrade a potom vyšliapaným chodníkom okrajom lesa do kopca. Smer je dobre značený, na tom kopci však už Malú Pec treba dohľadať.
Pohľad späť.
Malá Pec je skalná brána a sú tu ďalšie drobné skalné útvary v oblasti vrcholu.
Skalné útvary na vrchole.
Odtiaľto sa vraciam späť a pokračujem lesným chodníkom smerom k Veľkej peci. Tent kopec má nadmorskú výšku 437 metrov, je to chránená lokalita, ktoré je súčasťou Dobrovodsko-prašníckeho krasu. Jaskyňa Veľká Pec je neďaleko pod vrcholom.
Jaskyňa, skalný previs Veľká Pec je 8 metrov vysoká a 15 metrov hlboká. Našli sa v nej pozostatky ľudského osídlenia z obdobia paleolitu, tiež kosti mamuta a jaskynného medveďa
Nápisy a ohnisko, aspoň že bez odpadkov, sú už však pozostatkom po „Homo sapiens“
Bola som prekvapená, že nielen o hradoch a zámkoch kolujú povesti ale aj o Veľkej Peci.
Kedysi bol pod Veľkou pecou salaš, na ktorom pásli pastieri ovce. Jedného dňa v diere pod Veľkou pecou sa usadil čert. Ten robil pastierom zle tak, že vytváral tmavý mrak a salašníci museli odchádzať pásť ovce na vzdialené pastviny, čo bolo pre nich vyčerpávajúce. Okrem toho čert strašil pocestných, idúcich z Brezovej na jarmek do Vrbového. Raz sa vybral odvážny pastier do jaskyne za čertom a strhla sa medzi nimi veľká bitka. Pastier hodil po čertovi dve hrudy syra, odvtedy sú v jaskyni malé priehlbinky v skale. Počas bitky čert chcel kopnúť pastiera, ten sa uhol, v skale zostalo vytlačené veľké kopyto. Nakoniec pastier čerta premohol a vyhnal z tohto kraja a pastieri mohli znova pod Veľkou pecou v pokoji pásť ovce a v zdravý nažívať.
Trasa náučného chodníka vedie ďalej lesným chodníkom k odbočeniu k hrobu baróna Alberta von Wattenwyl (1896 – 1917)
Mladý barón Albert von Wattenwyl žil v kúrii v Borovciach. Jeho rodina pochádzala zo Švajčiarska. V týchto lesoch mala rodina letohrádok. Ten vypálili Nemci koncom druhej svetovej vojny. Mladý barón zomrel na tuberkulózu a práve v blízkosti letohrádku, kde rád chodieval je jeho hrob.
Vraciam sa na odbočku k hrobu a už moja trasa povedie lesnými chodníkmi späť do obce Prašník.
Celý náučný chodník má aj s jednotlivými odbočkami okolo 13 kilometrov. Trasa je nenáročná, s miernym stúpaním i klesaním.
