O pohorí Tríbeč sa v poslednom čase toho veľa popísalo hlavne po sfilmovaní knihy Jozefa Kariku Trhlina, v ktorej opisuje nevysvetliteľné miznutie ľudí v tomto pohorí. Neviem či je to fikcia, alebo čiastočne aj skutočný príbeh, ja som sa ešte vždy z tohto pohoria domov vrátila.
Moja trasa vedie od priehrady vo Veľkých Uherciach zeleným turistickým značením až na vrchol Oselného vrchu v pohorí Tríbeč.
Začiatok cesty je dlhou Drahožickou dolinou po asfalte, ten nemám rada, viac mi vyhovujú mäkké lesné chodníčky, oživením je potok Dražovica ktorý vteká do Veľkouhereckej priehrady. Teplé počasie a dážď zmyli posledné zvyšky snehu, na okrajoch potoka sa roztápajú posledné ľady.
Pri smerovníku Vojtechov sa konečne dostávam na lesnú cestu. Známy peň v tvare macka je stále na svojom mieste, v hore už niet po snehu ani stopy a vtáci vyspevujú ako keby sa už blížila jar. Možno vyššie budú aspoň pozostatky po zime.
Prichádzam k prvej vyhliadke s dvomi lavičkami tu si chvíľu aj posedím.
Pokračujem lesnou cestou po chvíli je odbočka na chodník vľavo a to je posledný úsek k Oselnému vrchu
Medzi stromami presvitá skalnatý vrchol.
Smerovník Sedlo pod Oselným vrchom, kamenistým chodníkom medzi vykrútenými stromami sa dostávam na vrchol.
Oselný vrch (632 m.n.m) je kremencová hôrka, útvar ktorý je charakteristický pre pohorie Tríbeč. Z vrcholu sú takmer kruhové výhľady na Hornú Nitru, pri dobrej viditeľnosti vidieť na horizonte vrchy Žarnov, Buchlov, Kľak, ako aj hrebeň samotného Tríbeča.
Známou cestou sa vraciam k priehrade.
