Začínam od pútnickeho miesta Kohútovo, pri ktorom sa nachádza parkovisko.
Toto miesto začalo písať svoju históriu v roku 1863 v období veľkého sucha. Traduje sa, že ovca na tomto mieste vyhrabala prameň pitnej vody. Neskôr Novobančania zistili, že táto voda má aj liečebné účinky. Hovorilo sa aj o zjaveniach. V roku 1865 dal tu postaviť mešťan Georg Nemčok sochu Panny Márie.
Postupne sem začali prichádzať náboženské sprievody. Prvá oficiálne púť sa konala 1. júla 1866. Z darov pútnikov v roku 1869 požehnaním základného kameňa sa začala výstavba kaplnky Panny Márie. Púte sa tu konajú v máji a v septembri.
Okolie je malou botanickou záhradou, rastie tu pamätný strom, 34 metrov vysoký sekvojovec mamutí.
Od areálu Kohútova vedie lesná zvážnica miernym stúpaním k smerovníku Štamproch.
Práve v lokalitách Štamproch a Háj sa ťažil kameň ryolit, ktorý svojimi vlastnosťami bol vhodným materiálom na výrobu mlynských kameňov a tiež ako obkladový kameň, neskôr aj ako stavebný kameň pri budovaní dopravných stavieb..
Ryolit je jemnozrnná hornina vulkanického pôvodu vyznačujúca sa svojou pórovitosťou. Je však tvrdý, má vysokú odolnosť voči poveternostným vplyvom a mrazu. Býva prevažne svetlej, najčastejšie sivej, alebo ružovej farby. Zvetrávaním nadobúda odtiene až červenej farby. Má vysoký obsah oxidu kremičitého, a obsahuje minerálne zrná kremeňa, živca a tmavej sľudy.
V roku 1850 vznikla Prvá novobanská spoločnosť na výrobu mlynských kameňov, ktorá vyvážala svoje výrobky po Európe. Neskôr dodávala kameň na stavbu ciest, mostov, železníc a na náhrobky. Po I. svetovej vojne sa mlynské kamene prestali vyrábať.
Okolie lokality Štamproch.
Od smerovníka Štamproch vedie značený chodník k rozhľadni, ktorá je postavená na vrchu Háj nad Novou Baňou. Z chodníka vidieť machom obrastené haldy kamenia a skaly.
Háj je vrch nad Novou Baňou, v pohorí Vtáčnik, má nadmorskú výšku 712 metrov. Vo výške 625 metrov je postavená robustná rozhľadňa s kombináciou dvoch materiálov ryolitu a dreva. Na priečelí mlynské koleso z ryolitu.Celková výška rozhľadne aj s dvojkrížom na vrchole je 21 metrov. Na najvyššej plošine je umiestnený vyhliadkový ďalekohľad
Z rozhľadne je výhľad na panorámu Novobanskej kotliny, časť Pohronského Inovca, pohorie Vtáčnik a časť Podunajskej nížiny.
Výhľady z rozhľadne Háj.
Pod rozhľadňou sú osadené lavičky so stolmi a tiež sa tu nachádza kamenársky miniskanzen
Od rozhľadne pokračuje turistický chodník na Havraniu a Červenú skalu. Tieto skaly tiež patria k výhľadovým miestam v tejto lokalite.
Havrania skala je súčasť masívu Háj. Z okraja skalného zrázu je panoramatický výhľad na masív Chlmu, ktorý sa nachádza medzi Rudnom nad Hronom a Brehmi. Vidieť tu meandre rieky Hron, panorámu Štiavnických vrchov a časť Pohronského Inovca. V minulosti sa v tejto oblasti ťažila kvalitná zlatá a strieborná ruda.. V okolí je množstvo povrchových jám a tiež šachty.
Výhľady z Havranej skaly.
Z Havranej skaly zostupujem lesom k smerovníku Pod Červenou skalou a odtiaľ prudkým stúpaním na skalu.
Červená skala vďačí za názov farbe ryolitu ktorým je budované bralo. Nachádza sa tu drevená socha baníka a z vrcholu sú výhľady na časť Novej Bane, Východné svahy Pohronského Inovca, do údolia rieky Hron a časť Štiavnických vrchov.
Výhľady z Červenej skaly.
Z Červenej skaly pokračujem značeným chodníkom k rekreačnému areálu Zvonička. Okrem neďalekého Mestského včelnica v areály s bufetom pribudla v roku 2022 aj detská ferrata. Okolie je upravené okrem detského ihriska, bufetu sú vysadené mladé stromčeky a kríky ktoré sú označené. Trochu je na škodu, že amfiteáter prekrýva výhľad na zvonicu.
Zvonica bola postavená v roku 1874. Pôvodne sa tu nachádzali 2 zvony, ktoré boli počas I. svetovej vojny rekvírované. Neskôr boli nahradené zvonmi z dielne Manoušeka a spol z Brna.
Chodník od rekreačného areálu späť k parkovisku pri Kohútove vedie „Záhradným lesom“. V rámci projektu Záhradný les bolo vysadených v okolí Zvoničky a pútnického areálu Kohútovo 101 stromovitých drevín 2459 krov. Výsadbu tvoria z väčšej časti domáce dreviny, ako borovica lesná či dub cerový, z cudzokrajných drevín je výnimočným najmä vzácny céder z Himalájí alebo ľaliovník tulipánokvetý zo Severnej Ameriky. Tento projekt je veľmi zaujímavý a určite bude aj poučný pre návštevníkov týchto zariadení, ako aj pre turistov ako vzdelávací prvok zasadený v prírodnom prostredí.
Celá trasa je nenáročná, s množstvom informačných tabúľ o faune, flóre, histórii, banskej činnosti a tiež zo života včiel, je vhodná aj ako celodenný výlet pre rodiny s deťmi.
