Už z okraja obce nás upúta miestna baroková zvonica z roku 1801, ktorá je kultúrnou pamiatkou. Kópia tejto zvonice sa nachádza v múzeu slovenskej dediny v Martine.
Nad obcou sa vypínajú Ondrášovské skaly a práve tieto sú mojim cieľom. Na skaly nevedie turistické značenie. Keď prejdeme obcou, tak nás asfaltovaná cesta dovedie na lúku pod lesom, dá sa tu odparkovať na okraji lúky, ďalej už je zákaz vjazdu. Cesta vedie ďalej lesom popri drevospracujúcej alebo stavebnej firme.
Ďalej je už cesta značená zeleno bielym miestnym značením. Rastú tu vysoké a štíhle ihličňany, ich rovné kmene pripomínajú čiarový kód.
Pred súkromnou chatou sa odbočí vpravo na lesnú cestu a neskôr na stúpajúci chodník. Značenie je dobré a navedie nás správnym smerom.
Odtiaľto to už nie je dlhý úsek ku skalám. Celá trasa bola prevažne rovina, chodník však už stúpa hore, ale nie je to žiaden extrém.
Z chodníka vidieť vrcholové skaly.
Na úplný vrchol skál sa však nemôžeme dostať, je tam polom, ale zo skalnej plošiny, kde sa nachádza aj lavička a vrcholová kniha, sú krásne výhľady na Turčiansku kotlinu, Veľkofatranské končiare, časť Malej Fatry, teda ak tomu počasie praje. V mojom prípade to celkom ideálne nebolo, tak možno nabudúce budem mať viac šťastia, je to ďalší dôvod sa sem, na toto krásne miesto, vrátiť.
Výhľady z Ondrášovských skál.
Od miesta parkovania je dĺžka trasy 2,5 kilometra, je vhodná pre všetky vekové kategórie, je to vhodné miesto na krátky výlet.
