Moja cesta začala pri Oponickom zámku, od druhého zastavenia náučného chodníka.
Bola som sama zvedavá čo sa za tie tri roky zmenilo, či k lepšiemu, alebo k horšiemu. A naozaj som bola milo prekvapená.
Už cestou som si všimla, že nálety okolo Oponického potoka sú vyklčované, odstránený je aj neporiadok navôkol. Cesta síce bola blatistá, v lese prebieha ťažba, lesné mechanizmy jej dávajú zabrať.
Vzduch voňal jarou, svietilo slnko, krásna modrá obloha, blato nemôže predsa pokaziť pekný zážitok. Poľnou cestou, medzi majestátnymi agátmi, síce bolo blatisto ale v podloží bolo cítiť aj štrk, tak to nebolo najhoršie.
Z diaľky medzi stromami vidieť ruiny hradu.
Cesta sa rozdvojuje, ja pokračujem vľavo, tam by to už malo byť lepšie, prechádzam na lesný chodník, miernym stúpaním prichádzam k hradu.
Už z diaľky, na prvý pohľad vidieť, že sa tu udiali za ten čas veľké zmeny. Je zastrešená delová bašta Tereš, vybudovaný most k hradu, budujú sa priekopy, opravila sa severná obvodová hradba a mnoho iných drobnejších i väčších opráv a úprav.
Je tu umiestnená informačná tabuľa o histórii hradu, informácie a možnosti prehliadky múzea, ale žiadna ako to býva pri iných obnovovaných hradoch, o podpore z fondov EU. Tak som trochu pátrala kto sa na tejto obnove podiela, je to Občianske združenie Apponiana, to čo v rámci dobrovolníckej práce vykonali na hrade a v jeho okolí, za tie tri roky čo som tu nebola, je naozaj úžasné.
Výhľady do okolia.
Z hradu odchádzam s veľmi dobrým pocitom, Oponický hrad nechátra, on ožíva...
Chodník k hradu je z Oponíc dlhý cca 3km, nie je náročný. Toto miesto je ideálne na výlet aj s menšími deťmi. Je tu vybudované aj ohnisko na opekanie, či posedenie s výhľadmi do okolia. Návšteva hradu sa dá spojiť aj s návštevou Apponyiho múzea. Tento výlet si určite na prázdniny s vnúčatami naplánujem.
