Na jeho vrchol vedie viac značených turistických chodníkov. Je to atraktívny kopec, na ktorom je postavená 16 metrov vysoká rozhľadňa. Vďaka tejto rozhľadni, nadmorskej výške, ako aj odlesnenému vrcholu, kde sa v minulosti nachádzali pasienky, ponúka výhľady do širokého okolia.
Zvolila som si výstup modro označeným turistickým chodníkom z osady Kulháň. Toto farebné označenie ma bude viesť celou trasou až na vrchol. Časť trasy je asfaltovaná cesta, časť je lesná zvážnica a tiež klasický turistický chodník, zo všetkého trochu. V blatistom teréne má výhodu aj takto spevnená cesta, hoci nemám ju moc rada.
Je dosť hustá hmla a premýšľam čo vlastne budem z tej rozhľadne vidieť, dúfam však že časom sa rozplynie.
Okolo cesty je hustejší porast a z jednej strany na druhú preletujú neposedné sýkorky, je ich tu celkom veľa, ale pokiaľ cvakne fotoaparát oni sú už zas úplne niekde inde.
Ale predsa sa aspoň jeden záber podaril.
Dolinou preteká Bystrý potok , ktorý ma bude sprevádzať, ale ja jeho, prevažnú časť cesty.
Prechádzam mostíkom cez potok a na počudovanie už lieska má jahňady, sú symbolom jari, hoci tú pravú zimu sme ešte nezažili.
Natrafila som aj na takú zvláštnu rastlinu, ani Lens ju nevedel identifikovať, pomohol mi až priateľ na telefón, vlastne ma email, je to prútnatec metlovitý. Hanba, nehanba nepoznala som ju.
Pokračujem stále ešte po hmle, ale v údolí Bystrého potoka sa už slnko snaží prebiť cez hmlu a to je dobré znamenie. Vedľa zurčí potôčik, prekonáva kamene, ale aj popadané stromy. Čím vyššie stúpam, každým metrom nadmorskej výšky je jasnejšie.
Prichádzam k studničke, odtiaľto je to už výraznejšie stúpanie lesom k lúkam starého salaša.
Dávno nespásané pastviny miestami zarastajú. časť lúk sa však kosí. Pod lesom vidieť nepatrné náznaky snehu
Vyššie je už toho snehu viac, aj keď je mokrý ale potešil ma, túto zimu som sneh ešte vo svojom okolí nevidela. Možno ešte bude, ale ktovie či sú toto nie posledné zasnežené fotografie.
Prichádzam na vrcholovú lúku. Kým na jednej strane je modrá obloha, na druhej strane je hmla, ktorú vietor prefukuje z jednej strany na druhú. Ale na dohľad je už aj rozhľadňa.
Rozhľadňa je celodrevená, bola postavená v roku 2010 a je dobre zachovalá. Ak som dobre napočítala na vrcholné podlažie vedie 60 dosť strmých schodov. Pod rozhľadňou bol postavený prístrešok s dreveným stolom a dvoma lavicami, už nestojí. Neslúžil dlho, zhorel, neviem či to bol úmysel alebo náhoda, škoda tejto stavby.
Výhľady z rozhľadne boli aj neboli, podľa toho z ktorej strany zafúkal vietor.
Už ma čaká len cesta rovnakou trasou späť. Jedno pohorie a ako keby som prešla tromi ročnými obdobiami jeseňou, zimou aj jarou.
