Topoľčiansky hrad je zrúcanina stredovekého hradu z 13. storočia. Hrad sa vypína na brale z dolomitového vápenca vo výške 525 m n. m. Nachádza sa v Nitrianskom kraji, v juhovýchodnej časti Považského Inovca, priamo nad obcou Podhradie. / wikipédia/
Výstavbu hradu nad obcou sa pripisujú Matúšovi Čákovi, si hradom zabezpečil zdedené topoľčianske panstvo. Po jeho smrti hrad s panstvom sa dostal pod správu kráľovských kastelánov.
Kráľ Žigmund daroval rozľahlé panstvo s hradom a mestom Topoľčany v roku 1389 bratom Széchényiovcom.
Na jeseň roku 1431 prenikli na Ponitrie husitské vojská, v Topoľčanoch zanechali stálu vojenskú posádku, ktoré mali užívať aj Topoľčiansky hrad, lenže zistenia preukázali že husiti na hrade nikdy neboli.
Za Rákociho povstania ho veľmi poškodili cisárske vojská. Počas existencie hradu sa tu vystriedalo viac rodov / Losonczyovci, Országhovci, Forgáchovci/ Po opustení hradu v 18. storočí sa o záchranu hradnej ruiny postarali baróni Stummerovci. Koncom 19. storočia bola v romantickom slohu dostavaná hlavná veža a konzervovaná časť opevnenia.
Priamo z dedinky Podhradie vedie chodník na Topoľčiansky hrad.
Hradné opevnenia
Hlavná veža
Hrad je po komplexnej obnove a revitalizácii hradného jadra. Obnova odštartovala v auguste 2009 po archeologickom výskume a ukončila sa vo februári 2011.
V hornom hrade sa využitím a opravou starých múrov vybudoval amfiteáter s drevenými lavičkami a pódiom. Využívaný by mal byť na koncerty a kultúrne podujatia.
Hrad je síce voľne prístupný ale nie všetky priestory sú prístupné, sú tu zamurované dvere vnútorných priestorov, ako aj uzatvorená veža. Dojem kazia aj vrecia s odpadkami a neupravené okolie po rekonštrukcii.
Za dobrej viditeľnosti môžu byť z hradu pekné vyhliadky do okolia.
Povesť o Topoľčianskom hrade.
Na topoľčianskom hrade dožíval svoj život dobrácky hradný pán. Bol to starec jasných belasých očú, príjemnej tvári. Žil na hrade so svojou jedinou dcérou, ktorú mal veľmi rád.
Dcéra darovala svoje srdce chudobnému, ale statočnému zemanovi, hoci na hrade sa obrátilo mnoho bohatých pytačov-velmožov, medzi ktorými bol i hrdý, bohatý pán susedného hradu.
Otec žehnal láske svojej dcéry Márie a zemianskeho syna Janka. No prv ako sa stihli zaľúbenci zobrať, Janko musel ísť bojovať proti Turkom.
Situáciu chcel využiť hradný pán Tematína, ktorý bol tajne do Márie zaľúbený. No darmo dobýjal jej srdce a tak sa uchýlil k podlosti. Hoci Janko svojej milej denne písal listy, Tematínskeho drábi vždy poslov chytili a listy zhabali. A tak sa Marienka hrozne trápila, že či jej milý vôbec žije. A vtedy sa tematínsky pán uchýlil k najpodlejšiemu činu. Poslal sfalšovaný list Márii, v ktorom sa písalo, že Janko vo vojne zahynul.
Netušil, že ten sa práve vracal na Topoľčiansky hrad. Mária dostala list a to jej zlomilo srdce. A tak keď Janko klopal na bránu hradu, vítal ho hlas umieráčika. Prišiel neskoro, Mária práve zomrela. A hrozný hlas umieráčika doľahol i na hrad Tematín a z jeho hlasu hradný pán zošalel.
