Považské Podhradie je mestskou časťou Považskej Bystrice. Nachádza sa tu rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava z roku 1855 odkiaľ vedie žltá turistická značka k hradu.
Značka vedie okolo renesančného kaštieľa kde sa neskorší majitelia hradu presťahovali.
Aj keď výstup nie je dlhý, je však strmý, ale zvládnuteľný aj pre rodiny s malými deťmi ktoré som cestou stretala.
Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1316 kedy majiteľom hradu bol Matúš Čák Trenčiansky. Hrad bol v rukách viacerých majiteľov v roku 1933 sa stal majetkom Zväzu slovenských turistov a od roku 2007 je majetkom mesta Považská Bystrica.
Z chodníka vidieť vstupnú baštu hradu.
Z pohľadu je zrejmé, že na hrade prebiehajú rekonštrukčné práce. Dúfam len, že hrad nie je uzavretý a svoju cestu som nemerala zbytočne. Niektoré miesta síce boli vymedzené páskou, ale väčšia časť bola prístupná.
Z areálu hradu je krásny výhľad na Bytčiansku kotlinu od Považskej Bystrice až po Bytču.
Pohľad na Váh, Hričovský kanál a diaľnicu D1.
Výhľad na Veľký a Malý Manín.
Hrad v minulosti plnil dôležitú strážnu funkciu, pretože jeho poloha umožňovala veľmi dobrý výhľad do údolia Váhu. V roku 1684 obliehalo hrad vojsko cisára Leopolda I. keď ho krátko predtým obsadili tököliovské vojská. Z obavy, aby sa nestal sídlom povstalcov, ho cisár nechal v roku 1698 zničiť.
Čiastočne sa zachovali múry paláca, veží a opevnenia. Na paláci sú viditeľné otvory okien, miestami so zachovanými renesančnými rímsami. Z hospodárskych budov, postavených na sú viditeľné len časti múrov, prípadne ich základy. Hradné múry sú staticky narušené. Z tohto dôvodu je vstup na hrad len na vlastné riziko.
Traduje sa povesť o krásnej Hedvige ktorú zajal Rafael Podmanický. Jej otca a sprievod vojaci zviazali a pohádzali do potoka. Rafael odviezol dievčinu na hrad. Tam jej vyznal lásku, ale dievčina jeho city neopätovala. Jej otec, poľský šľachtic zápasil so smrťou, nakoniec ho však našiel a vyliečil sedliak.
Brat Rafaela, Ján, keď sa vrátil zo zbojov sa mu vysmieval, ale keď uvidel krásnu Poľku tak sa do nej tiež zamiloval. Vzniklo medzi nimi nepriateľstvo, ale Hedviga ich oboch odmietala.
Pán hradu Budatín odišiel ku kráľovi a bolo potrebné posilniť stráž tohto hradu. To zmierilo bratov a odišli strážiť Budatín.
Vyliečený otec Hedvigy využil neprítomnosť bratov, zverboval podaných a dobil hrad. Zobral odtiaľ svoju dcéru a keď sa bratia Podmanický vrátili našli hrad v plameňoch.
Všetky ich podlé činy vyšli na povrch a museli kráľa prosiť o milosť. Po tejto skúsenosti sa bratia polepšili a slúžili verne kráľovi.
