Mala som naplánovaný taký krátky okruh z obce Hrádok modrým turistickým značením do časti obce Hrádok Dolina a odtiaľ žltým značením na hrad Tematín. Od hradu pôjdem zas modrým značením do obce Lúka.
Dedina Hrádok leží pod západnými výbežkami Považského Inovca približne 15 km od okresného mesta Nové Mesto nad Váhom.
Obcou preteká Hrádocký potok a tvorí tu menší vodopád.
K Hrádockej Doline / to je taká menšia usadlosť/ som prišla asfaltovanou cestou ktorá vedie neďaleko tohto potoka. Odbočujem na žlté turistické značenie cez lúku smerom do lesa.
Posledný pohľad od lesa na Hrádockú dolinu.
Lesom vedie príjemná cestička s miernym stúpaním, nikde nikoho, len sem tam zaškrípe strom vo vetre. Naraz v diaľke prebehlo stádo sŕn, aj som trochu zastavila, nevedela som, čo ich vyplašilo. Odfotografovať som ich však nestihla, nebola som na ne pripravená
Vychádzam na cestičku pri krmidle pre lesnú zver a pokračujem pohodovou lesnou cestou.
Prvý človek čo sa počas mojej trasy objavil bol tento bežec, kým ja som si vykračovala z nohy na nohu, fotila, obzerala sa po okolí, tak bez toho, aby som ho zaregistrovala prebehol okolo mňa, nebolo to veľmi príjemné, ale aspoň sa tu nepohybujem sama.
V okolí hradu už som stretla viac ľudí ale nie je to zrejme veľmi navštevované miesto.
Tematínsky hrad vznikol pravdepodobne bezprostredne po Mongolskom vpáde v roku 1242. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1270 v súvislosti s pokusom dobyť hrad Belom IV., avšak jeho útok odrazil vtedajší majiteľ hradu Michal, syn Ondreja, blízky spoločník Belovho najstaršieho syna a budúceho panovníka Štefan V.
Po jeho smrti sa stal kráľovským majetkom, ale už začiatkom 14. storočia ho získava Matúš Čák Trenčiansky,, ktorý ovládal Považie až do svojej smrti v roku 1321 po ktorej sa hrad stal opäť kráľovským. V druhej polovici 14. storočia hrad stratil svoj pôvodný strategický význam a prešiel do súkromných rúk.
Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym,Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležitý brod cez Váh spomínaný v listine z roku 1453.
Na nádvorí je urobené ohnište aj so sedením a v rohu sa nachádza malá turistická útulňa, kde som aj nazrela a naozaj, bolo tam čisto a útulne, v núdzi môže poslúžiť.
Výhľady.
Povesť o hrade Tematín hovorí o tom, že na hrade, ktorý nemal názov, žil kedysi údajne rytier, ktorý viedol slobodný život – po poľovačkách a rytierskych turnajoch. I jeho dcéra si zvykla na slobodný život, chodila na prechádzky v horách, navštevovala salaše,... Na jednom salaši sa zamilovala do mladého pastiera.
Keď sa o tom jej otec dozvedel, dcéru zamkol do komnaty na hrade a pastiera zabil. Keď dcéra počula, čo spravil jej otec jej milému, skántrila sa aj ona.
Pochovali ich spolu do jedného hrobu priamo na hrade, ktorému dali meno Tematín – z maďarčiny temető, čo znamená cintorín.
Lúčim sa s hradom, už ma čaká len cesta smerom dolu do dedinky Lúka.
