Druhou alternatívou, nakoľko hrad Šomoška leží skoro na hranici s Maďarskom je prejsť hraničným prechodom do dedinky Somoskő a odparkovať na parkovisku pod hradom. Ja som vyskúšala obe možnosti, druhýkrát som zvolila tú jednoduchšiu cestu lebo som návštevu hradu spojila aj s maďarským hradom Salgo.
Mala som z obce dosť zmiešané pocity pohybovali sa tu skupinky tmavších spoluobčanov tak som pridala do kroku.
Lúkou a neskôr príjemnou lesnou cestou som sa dostala k Šimonovej veži kde je vytvorená zóna oddychu s parkoviskom, ihriskami ako aj s ohniskom, tu vlastne začína náučný chodník Šomoška.
Lavičkou som prešla cez Bukovinský potok, chodník vlastne lemuje tok potoka.
Prichádzam k jazierku a k prameňu pitnej chutnej vody, s posedením.
Ďalej pokračujem príjemným lesným chodníkom.. Popri chodníku už vidieť kusy bazaltu. Cerovska vrchovina je sopečného pôvodu a hrad Šomoška stojí na kopci kde láva stuhla do bazaltových stlpov. Bazalt bol použitý aj na stavbu hradu.
Bazalt, nazývaný aj čadič je hornina sopečného pôvodu. Vzniká stuhnutím riedkej lávy. Čadič sa často využíva v stavebníctve, na výrobu dlažobných kociek, na dláždenie ulíc v starých mestských centrách. Roztavený čadič sa využíva na výrobu izolačných materiálov.
Časť z nich tvorí kamenný vodopád, zvyšok leží pod ním ako kamenné more.
Kamenistým chodníkom sa dostávam pod svetový unikát – Kamenný vodopád, šesťboké bazaltové stlpy zahnuté do tvaru padajúcej vody.
Cestička ďalej vedie k hradu, na jeho nádvorie vedú kamenné schody.
Hrad Šomoška je zrúcanina hradu v chotári obce Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec, v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice nad maďarskou obcou Somoskő (Šomoška). Hradný kopec tvorí národná prírodná rezervácia Šomoška. /Wikipédia/
Hrad založili koncom 13. storočia alebo začiatkom 14. Kačičovci. Čadič na jeho stavbu bol ťažený priamo z hradného kopca. Neskôr sa stal majetkom Matúša Čáka neskôr bol majiteľom Tomáš Szechenyi, Országovci a Lošoncczyovci. V rokoch 1573 až 1596 bol hrad obsadený Osmanskými vojskami.
Po smrti majiteľky hradu Anny Lošonczyovej sa stal majetkom Žigmunda Forgáča. V roku 1703 ho cisárske vojská zbúrali odvtedy sa nachádzal v ruinách.
Hrad od úplnej skazy zachránila rekonštrucia a pamiatková obnova pod vedením Dr. Gabriela Klúdyho, ktorá prebiehala od roku 1971-1990.
Výhľady do okolia, pod hradom maďarská dedinka Somoskő.
Smerom z hradu sa kúsok vraciam pôvodnou cestou a potom odbočím smerom ku kameňolomu Mačacia. Nachádza sa tu vyhliadkova veža, odkiaľ dovidieť na hrad Šomoška v pozadí na vyvýšenom kopčeku je maďarský hrad Salgo.
Kameňolom.
V kameňolome sa ťažili bazaltové kocky "mačacie hlavy" ešte do 50-tych rokov 20-teho storočia. Vozíky s narúbanou horninou sa viezli do celej Európy, hlavne úzkokoľajkou do Maďarska, ešte aj dnes sú nimi vydláždené niektoré mestá.
