Na tomto hrade som bola pred pár rokmi, priznám sa, vtedy ma neupútal natoľko, aby som ho o ňom napísala vo svojich blogoch, kde propagujem miesta, ktoré sa oplatí navštíviť. Zrúcanina hradu bola zarastená náletovými drevinami, žihľavou, neboli tu žiadne informačné panely o histórii tohto miesta. Vyzeralo to tak, že tento hrad je odsúdený na zánik. Neviem upresniť, v ktorom roku som tento hrad navštívila, ale keďže rada chodievam opakovane na rovnaké miesta, porovnávam ako sa hrady obnovujú, čo na nich pribudlo, tak tento krát prišiel na rad aj na tento hrad, aj keď som nemala veľké očakávania. Z mojej návštevy som bola milo prekvapená.
Okolie vykosené, niektoré časti hradu dostavané alebo v rekonštrukcii, pribudli informačné panely, bónusom je vybudované hradné múzeum s audio výkladom.
Táto zmena k lepšiemu je zásluhou OZ DONJON, ktoré ako jediné na Slovensku je majiteľom hradu od roku 2020.
Ale začneme u prvého majiteľa, ktorému sa pripisuje stavba hradu Sklabiňa a tým bol podľa písomnej zmienky z roku 1309 zvolenský župan magister Donč. Iné zdroje uvádzajú ako najstaršieho majiteľa hradu Václava Sylburga. Hrad sa stal sídlom turčianskych županov od roku 1328 až do polovice 18. storočia, s právomocou vyberať mýto. Od roku 1339 bol hrad kráľovským majetkom. Neskôr ho kráľovná darovala Jurajovi Bebekovi. Bebekovcom bol hrad v roku 1403 skonfiškovaný za postavenie sa proti kráľovnej a kráľovi Žigmundovi.
Po Bebekovcoch mali hrad v zálohe Balický.V roku 1434 hrad vypálili husiti, následne bol hrad opevnený a prestavaný. Hrad na krátko obsadil Ján Zápoľský. Po jeho úteku do Poľska kráľ Ferdinand I. Habsburgský daroval polovicu hradu s a panstva rodine Révayovcov a druhú polovicu dal do zálohy Ladislavovi a Mikulášovi Makedonskym. V roku 1540 už celý hrad s panstvom patrilo rodine Révayovcov a patril im až do polovice 20. storočia. Títo hrad rozšírili o južné a druhé predhradie a postavili v rokoch 1610-1612 v treťom predhradí poschodový renesančný kaštieľ s opevnením.
Počas Thökölyho povstania 1687 povstalecké vojská napadli Sklabinský hrad.
V polovici 18. storočia sa správa stolice presídlila do Martina a hrad stratil svoj pôvodný význam, postupne pustol. Renesančný palác využívala rodina Révayovcov len ako letné sídlo a tiež ako rodové múzeum. Kaštieľ a dedina Sklabinský Podzámok boli vypálené nemeckými vojskami v roku 1944.
Novodobé dejiny hradu Sklabiňa.
Aj sa zdalo že hrad vstane z popola keď sa v rokoch 1967- 1968 obyvateľ Sklabine p. Ďurík pustil do opráv na hrade pomocou dobrovoľníkov. Tieto práce však boli pozastavené vrátilo sa k nim až v 90. rokoch.
V roku 2000 hrad dostalo do prenájmu OZ DONJON, ktoré naviazalo na prácu dobrovoľníkov. Cudzie slovo donjon znamená samostatne stojacu, obytnú, obrannú hradnú vežu, posledné útočisko posádky. Po vypovedaní zmluvy o prenájme po siedmych rokoch zo strany obce, ich /posledným?/ útočiskom sa stalo novovybudované múzeum a hospodárska budova, ktoré sa do zoznamu kultúrnych pamiatok spolu s hradom nedostalo.
Ťažko posúdiť čo viedlo obec k vypovedaniu nájmu, možno aj zištné záujmy, keď o kúpu hradu prejavil záujem nemenovaný podnikateľ. Spoločné zámery obce s podnikateľom zrejme nevyšli a hrad sa dostáva v roku 2018 do ponuky na predaj v realitnej kancelárii.
Veľmi zaujímavo popisuje tento stav vo svojom blogu Maroš Chmúrny z obdobia máj 2018: https://blog.sme.sk/chmurny/nezaradene/o-historii-a-buducnosti-sklabinskeho-hradu
Od roku 2020 je vlastníkom hradu Sklabiňa OZ DONJON a rekonštrukčné práce na hrade pokračujú aj napriek určitým nepredvídaným okolnostiam, ako bolo obdobie pandémie, ukončenie možnosti zamestnávať dlhodobo nezamestnaných z úradu práce atď.
Určite je tam veľký pokrok oproti mojej predchádzajúcej návšteve tohto hradu a dúfam a verím, že hrad sa dostal do správnych rúk.
V dedinke Sklabinský Podzámok sa pýtam na cestu k hradu , našťastie ma domáci znavigujú ísť smerom na Sklabiňu, kde pri hlavnej ceste sa už nachádza smerovka k hradu.
Nič nenaznačuje, že za týmto kopčekom nad dedinou Sklabinský Podzámok sa ukrýva hrad.
Smerom z lúky sú výhľady na blízke i vzdialené kopce.
Zanedlho už vidieť budovu hradného múzea s hospodárskou budovou a časť hradných budov.
Pri múzejno-hospodárskej časti, pôvodne v štvrtom predhradí, sa nachádza aj hradná studňa s informačným panelom s pôdorysom hradu, ako aj sedenie.
Do hradu sa vstupuje bránou medzi baštami, v jednej z nich je umiestená pokladňa s predajom suvenírov.
K Révayovskému kaštieľu sa dostaneme medzi dvomi mohutnými lipami, ktoré boli zasadené v roku 1835 pri príležitosti narodenia baróna Františka IX. Révaya. Nachádza sa tu lavička v tieni stromov a je tu taktiež vybudované ohnisko.
Nepokračujem však ku kaštieľu, najprv chcem obísť tretie a druhé nádvorie porovnať v spomienkach stav z pred pár rokov.
Štvorpodlažný renesančný palác vznikol prestavbou delostreleckej veže, od 17. storočia sa tu konali župné snemy.
Chodníkom sa dostávam k najstaršej časti Sklabinského hradu a to je kaplnka a horný hrad.
Odtiaľto schádzam rebríkom dolu k Révayovskému palácu.
Hradné múzeum s audio výkladom poskytuje návštevníkovi množstvo informácií o živote na hrade a v okolí v dobách minulých.
Na hrade si môžeme zakúpiť okrem magnetiek aj občerstvenie tiež kozí syr.
K hradu v minulosti patrili aj ďalšie pozemky, ovocný sad, koniareň, pivovar ako aj ďalšie objekty.
Ako o každom hrade aj o hrade Sklabiňa koluje povesť:
Počas búrok počuť na hrade dunivé kroky, rinčanie reťazí a zbraní a iné zvláštne zvuky. Tiež údajne vidno preháňať sa rytiera bez tváre v tmavom plášti. Pod hradom žil aj had s hlavou veľkou ako teľa, kto ho zazrel, nevládal sa pohnúť z miesta.
Ako vidieť z fotografií z hradu, oprava a údržba týchto objektov bude vyžadovať ešte nemalé finančné prostriedky a tiež aj veľa práce. Jediným zdrojom príjmu združenia je vstupné, predaj suvenírov a vlastnej produkcie. Takou víziou združenia je získať finančné prostriedky na ďalšie opravy a údržbu hradu práve vytvorením možností na agroturistiku, výrobu a predaj vlastných produktov. Zatiaľ majú obmedzené možnosti, pozemky ktoré kedysi patrili k majetku hradu, aj keď sú nevyužívané, nie je ochota štátnych orgánov tieto odpredať združeniu na výsadbu nového sadu, alebo maštalí pre zvieratá, je to ako boj s veternými mlynmi, či úradníckou mašinériou.. Či je to tým, že keď máš hrad tak sa staraj, nepomôžeme ti v tom aby si ho mal z čoho zveľaďovať na osoh nielen návštevníkov, ale aj regiónu. Popri tom ide o kultúrnu pamiatku, na ktorú štát neprispieva, ale ani neumožňuje majiteľom sa o ňu mohli poriadne starať.
Na takýchto aktivitách ako robí toto združenie ešte nikto nezbohatol. Obdivujem tých ľudí ktorí sa na takýto boj dali a robia všetko pre to, aby tieto historické objekty zachránili pre ďalšie generácie.
Zakončila by som to výrokom Winstona Churchila: " Národ ktorý zabudne na svoju minulosť, nemá žiadnu budúcnosť"
Pri čítaní rôznych materiálov o hrade Sklabiňa, jeho histórii a súčasnosti som natrafila na viac negatívnych reakcií na výšku vstupného atď., mali by sme si pri tom uvedomiť to, že hrad je súkromným majetkom OZ, nepoberá žiadne dotácie, nečerpá fondy a jediná možnosť aby mohli udržiavať a zveľaďovať hrad je práve táto možnosť a robia to pre nás pre všetkých.
