V tomto pohorí sa nachádzajú rôzne menšie i väčšie skalné útvary, komíny, steny, veže, skalné okná, tvorené andezitom. Aby sme mohli obdivovať tieto krásne výtvory prírody, nemôžeme sa držať len značených turistických, či náučných chodníkov, aj keď na mnohé miesta nás bezpečne dovedú, niekedy je potrebné aj zariskovať a pustiť sa neoznačenou, neznámou trasou.
Takýto neoznačený chodníček nás dovedie ku skalným útvarom Končitej a tiež k Čertovým chodníkom.
Od chaty pod Končitou, v Gebňárovej doline, ku ktorej sa dostaneme z obce Kamenec pod Vtáčnikom, vedie neoznačený chodník k vrcholovým bralám Končitej. Pri chate sa nachádza aj menšie parkovisko, a je ideálnym miestom na začiatok výstupu.
Gepňárovou dolinou preteká Kamenský potok, v tomto období dažďov a topenia sa snehu má výdatný tok.
Za potokom sa dvíhajú skalné útvary Končitej, ku ktorým vedie vychodený chodníček.Končitá bola v roku 1973 vyhlásená za Prírodnú pamiatku, kde predmetom ochrany sú geomorfologické hodnoty javy typické pre pohorie Vtáčnik, estetické hodnoty tejto mimoriadne pôsobivej skalnej skupiny, ktorá zatiaľ nebola narušená ťažbou surovín.
V okolí sú menšie aj väčšie skalky obrastené sýto zeleným machom.
Bralám Končitej dominuje 30 metrov vysoká andezitová veža.
Nachádzajú sa tu zaujímavé útvary, skalné platne ako keby poukladané len na seba, strom ktorého korene obopínajú skalu, či papradie vyrastajúce na povrchu skál.
Hrubá vrstva sýtozeleného machu oživuje okolie.
Od Končitej po hrebeni smerom vľavo prídeme na Čertové chodníky. Nachádzajú sa tu obrovské balvany tiež pokryté zeleným machom, skalné bralá, okná a úzke tiesňavy. V okolí je listnatý les, tvorený prevažne bukmi a práve teraz je najvhodnejšie obdobie keď skaly uvidíme v plnej kráse, neskrývajúc sa za zelenou oponou.
Spod skál vedie chodník, ktorý sa pripája na Náučný chodník vedúci na vrchol Vtáčnika, ale tiež aj na Hrádok, ktorý sa týči nad Bystričianskou dolinou. Okolitý les zdobia balvany obrastené machom a ponúka sa aj výhľad na skalný masív Hrádku.
Hrádok je lokalita s archeologickými nálezmi. Okolo roku 1000 pred Kristom tu bolo vybudované hradisko, striedali sa tu rôzne kultúry a v 9. storočí toto miesto osídlili Slovania. Na hornej plošine brala stálo hradisko a v 13. storočí strážna, obytná veža.
Okrem historickej hodnoty tejto lokality je Hrádok po Tatrách druhou najvýznamnejšou lezeckou lokalitou. Táto skalná stena dlhá približne 400 metrov, s výškou 100 metrov, kde je vyznačených viac ako 70 lezeckých trás.
Horná plošina Hrádku.
Výhľady z Hrádku.
Zo skalného vrcholu je výhľad do Bystričianskej doliny a na majestátne skalné útvary Veľkej skaly, ktorá sa nachádza na druhej doliny.
Na Hrádku sa nachádza aj 250 metrov dlhé lanové premostenie. Traverz na Hrádku sa organizuje dvakrát ročne, musí to byť krásny adrenalínový zážitok.
Zostupová trasa z vrcholu skalnej steny je malá ferrata zaistená rebríkmi a reťazou. Až z tohto pohľadu je vidieť aká je táto skalná stena mohutná.
Spod skalnej steny obdivujem skalolezcov, v tomto peknom počasí je ich na stene dosť. Občas si povzdychnem, mať tak menej rokov aspoň o kúsok, toto by ma bavilo, prekonávať samú seba, ísť niekde na dno svojich síl..
Aj takéto poklady ukrýva pohorie Vtáčnik
