Svätý Juraj bol vojak v Rímskej ríši. V kresťanstve sa uctieva ako mučeník a patrón mnohých štátov, miest a hnutí. Jeho meno znamená roľník. Pochádzal pravdepodobne z východného Turecka
Baziliku svätého Juraja založil začiatkom 10. storočia knieža Vratislav I.. Slúžila do roku 1055 ako pohrebište kniežat přemyslovcov. V sedemdesiatich rokoch 10. storočia bol u kostola založený najstarší ženský benediktínsky kláštor v Čechách. Jeho prvou predstavenou bola sestra kniežaťa Boleslava II., Mlada Mária. Titul kňažná – abatyša bol spojený s právom korunovať českú kráľovnú.
Abatyše sa stávali členkami panovníckych rodov. Po vypálené Pražského hradu v roku 1142 boli kláštor aj bazilika obnovené do podoby vrcholiaceho sa románskeho slohu. Do polovice 14.storočia boli uskutočnené rozsiahle úpravy baziliky a kláštora. V husitskej dobe význam kláštora upadal. Posledná veľká prestavba sa uskutočnila v rokoch 1657-1680. V rokoch 1718-1722 bola pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého.
Reformou Jozefa II. v roku 1782 bol kláštor zrušený, jeho priestory boli využívané ako kasárne a väzenie.
Oproti Katedrále sv. Víta je interiér Baziliky svätého Juraja strohý, vystavený v románskom slohu.
Interiér Baziliky svätého Juraja
Starý kráľovský palác
Pôvodne románska stavba kniežacieho paláca, ktorú v roku 1135 knieža Soběslav I. goticky prestaval. Palác bol sídlom českých kniežat a kráľov až do 16. storočia.
Neskôr sa tu sústreďovali ústredné úrady českého štátu. V 18 a v 19. storočí sa využíval len príležitostne ku korunovačným slávnostiam a snemom.
Najvýznamnejším priestorom zámku je Vladislavova sála bola vystavaná za panovania Vladislava II. Jágelovského. V tejto sále sa konali korunovačné hostiny, snemy a od roku 1918 aj voľby československého prezidenta.
Súčasť paláca Karola IV bola snemovňa, táto bola prestavaná spolu s Vladislavovou sálou. Slúžila vrcholnému orgánu stredovekého súdnictva - Zemskému súdu.
Česká kancelária, tu úradoval český kancelár a vrcholné správne orgány Českej koruny.
Miestnosť Nových zemských dosiek
Medzi múrmi Hradčan a starým úradom najvyššieho hradného grófa sú postavené domčeky z 15. storočia, je to tkz. „Zlatá ulička“ Tieto boli obývané až do II. svetovej vojny. Posledný obyvateľ sa z domčeka odsťahoval v roku 1953 . V súčasnosti sa tu nachádzajú galérie, expozície a originálne obchodíky.
Stála expozícia brnení a zbraní v obrannej chodbe.
Zlatou uličkou sa dostaneme k valcovej delovej veži, Daliborke, ktorá bola súčasťou jagelovských opevnení. Jej prízemná časť bola využívaná ako väzenie.
Na starých zámockých schodoch majú svoje stanovištia pouličný umelci.
