Jeho poloha je výnimočná nielen krásou okolitej krajiny, ale najmä strategickým významom, ktorý toto miesto malo od najstarších čias. Rieky tu odjakživa tvorili prirodzené spojenie medzi rôznymi krajinami a národmi a hradný kopec bol svedkom udalostí, ktoré výrazne ovplyvnili dejiny nášho územia.
Devínsky hradný kopec bol osídlený už v dobe kamennej. Postupne tu zanechali svoje stopy Kelti i Rimania a neskôr sa Devín stal jedným z významných miest slovanského osídlenia. Každá z týchto kultúr tu zanechala svoju stopu a práve vďaka tomu patrí Devín medzi najvýznamnejšie archeologické lokality na Slovensku. Keď dnes návštevník prechádza medzi hradnými ruinami, kráča vlastne po mieste, kde sa dejiny písali už tisíce rokov.
Mimoriadne významným obdobím v dejinách Devína bolo 9. storočie. Vtedy sa stal dôležitým politickým i cirkevným centrom Veľkej Moravy. S Devínom sa spája najmä meno kniežaťa Rastislava, druhého veľkomoravského kniežať z dynastie Mojmírovcov. Podľa tradície a archeologických nálezov tu dal vybudovať pevnosť s bazilikou, ktorej pozostatky patria medzi najstaršie doklady kresťanskej architektúry na území Slovenska.
Rastislav sa do dejín zapísal predovšetkým svojou snahou osamostatniť Veľkú Moravu od franského vplyvu. Jeho rozhodnutie malo ďalekosiahle dôsledky. Keďže nechcel, aby bol duchovný život jeho ríše závislý iba od franských kňazov, obrátil sa so žiadosťou o pomoc na byzantského cisára. Ten na Veľkú Moravu vyslal bratov Konštantína a Metoda, ktorých dnes poznáme ako svätého Cyrila a svätého Metoda.
Ich príchod znamenal významný medzník v našich dejinách. Byzantská misia priniesla na Veľkú Moravu kresťanstvo v slovanskom jazyku a položila základy slovanského písomníctva. Konštantín vytvoril hlaholiku a spolu s Metodom začali používať staroslovienčinu pri bohoslužbách a vzdelávaní. Ich pôsobenie však zároveň narušilo dovtedajší vplyv franských kňazov, čo vyvolalo napätie a ďalšie mocenské zápasy.
Práve Devín sa stal v tomto období dejiskom jednej z dramatických udalostí Rastislavovej vlády. Roku 864 ho tu obkľúčil východofranský kráľ Ľudovít Nemec. Hoci práve on Rastislava pôvodne dosadil na trón, vzťahy medzi oboma panovníkmi sa postupne zhoršili. Rastislav odmietol zostať vazalom Východofranskej ríše a usiloval sa o väčšiu samostatnosť Veľkej Moravy. Konflikt napokon prerástol do otvoreného vojenského zápasu.
Rastislavov osud spečatila zrada jeho synovca Svätopluka. Ten najskôr uznal zvrchovanosť Východofranskej ríše a vydal Rastislava do rúk Frankom. Dejiny však priniesli ďalší zvrat. Keď Moravania neskôr povstali proti Frankom, Svätopluk sa pridal na stranu povstalcov a napokon sa stal panovníkom Veľkej Moravy. Za jeho vlády dosiahla ríša veľký mocenský rozmach a získala úplné medzinárodné uznanie.
Po zániku Veľkej Moravy však Devín nestratil svoj význam. Jeho poloha bola naďalej strategická a v 13. storočí vyrástla na hradnom vrchu kamenná pevnosť. Ide o najstaršiu časť horného hradu, ktorú tvorila mohutná kamenná šesťboká veža a malé preddvorie. Hrad slúžil predovšetkým na ochranu hraníc Uhorska a jeho význam súvisel aj s blízkosťou významných obchodných ciest a riečnych trás.
Do 14. storočia bol Devín kráľovským hradom. Neskôr sa dostal do vlastníctva šľachtických rodov. Výraznou mierou sa o jeho rozšírenie pričinili Garayovci, za ktorých sa rozrástol dolný aj stredný hrad. Pribudli renesančné paláce a silnejšie opevnenia, ktoré mali hrad chrániť pred novými hrozbami. Devín tak postupne menil svoju podobu a z pôvodnej pevnosti sa stával rozsiahlejším šľachtickým sídlom.
Neskôr hrad vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, Báthoryovci a napokon Pálffyovci. Každý z týchto rodov zanechal v jeho dejinách svoju stopu. Hrad prechádzal obdobiami rozkvetu i úpadku, až napokon prišla udalosť, ktorá výrazne ovplyvnila jeho dnešnú podobu.
V roku 1809 Devín poškodili a vyhodili do povetria Napoleonove vojská. Stalo sa tak počas ťaženia proti Rakúsku, keď francúzske vojská po víťazstve v bitke pri Wagrame odchádzali z okolia Bratislavy. Mohutné opevnenie, ktoré stálo na svojom mieste celé stáročia, sa zmenilo na zrúcaninu. Paradoxne práve zrúcanina dodala Devínu romantický vzhľad, ktorý poznáme dnes.
Devín však neostal iba pripomienkou stredovekých vojen. V 19. storočí získal nový, symbolický význam. Dňa 24. apríla 1836 sem vystúpili študenti bratislavského lýcea pod vedením Ľudovíta Štúra. Prišli si pripomenúť zašlú slávu Veľkej Moravy a jej význam pre slovenské dejiny. Na Devíne spievali piesne, prijali slovanské mená a spoločne prisahali vernosť národu. Hrad sa tak stal jedným z miest, ktoré výrazne súvisia so slovenským národným obrodením.
Pre štúrovcov nebol Devín iba starou zrúcaninou. Bol živou pripomienkou minulosti a dávnej slovanskej štátnosti. Pohľad na miesto spojené s Rastislavom, Svätoplukom a Veľkou Moravou v nich posilňoval presvedčenie o historických koreňoch slovenského národa. Aj preto sa Devín postupne stal jedným z významných symbolov slovenskej identity.
Jeho príbeh však pokračoval aj v 20. storočí. Devín sa stal posvätným miestom slovenského boja za slobodu, čo nám dodnes pripomína Brána slobody. Tá stojí ako memento ľudí, ktorí sa počas obdobia železnej opony pokúsili uniknúť za hranice. V rokoch 1945 až 1989 zahynuli pri pokusoch o útek stovky žien a mužov. Ich osudy pripomínajú, že sloboda, ktorú dnes považujeme za samozrejmosť, nebola vždy dostupná každému.
Okolie hradu Devín
Zákutia hradu Devín
Horný hrad a výhľady z horného hradu
V jaskynných priestoroch pod horným hradom sa nachádza expozícia „Hrad Devín v 13. – 20. storočí“
Výhľady z horného hradu
Palác pánov z Gary stál na vyvýšenom východnom okraji nádvoria mal tri podlažia, na prízemí aj na poschodiach sa nachádzali obytné miestnosti.
Aj hrad Devín má svoju legendu.
Jedna z najznámejších legiend rozpráva o Panenskej veži a tragickej láske rytiera Mikuláša a krásnej Margaréty. Pán Devínskeho hradu Mikuláš sa zaľúbil do Margaréty z korutánskej rodiny. Jej príbuzným sa však rytier ako budúci ženích pre ich dcéru nepozdával, a preto sa rozhodli ich láske zabrániť.
Mikuláš Margarétu uniesol, no mladá žena sa do neho napokon zaľúbila a obaja začali s radosťou plánovať svadbu. Ich šťastie však netrvalo dlho. Na hrad vtrhol Margarétin strýko Rafael so svojimi ozbrojencami a dievčinu uniesol. Mikuláš ju však dostihol a opäť priviedol na hrad. Prípravy na svadbu sa preto urýchlili.
Všetko sa zdalo byť na dobrej ceste. Keď si však dvojica v hradnej kaplnke sľúbila lásku a vernosť, opäť zazneli zbrane. Rafaelovi muži tentoraz zvíťazili a Mikuláša zahnali práve do veže, ktorá sa neskôr stala známou ako Panenská veža. Udatný rytier v nej padol a Margaréta, zdrvená žiaľom, z nej podľa povesti skočila do Dunaja.
Príbeh Panenskej veže dodáva Devínu tajomnú a romantickú atmosféru. Hoci ide o povesť, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu, presne takéto príbehy pomáhajú vytvárať osobitné čaro starých hradov. Vedľa skutočných dejín panovníkov, vojen a politických zápasov tak na Devíne žijú aj príbehy o láske, zrade a tragickom osude.
Dnes je Devín v majetku štátu a pod správou Múzea mesta Bratislavy. Z jeho hradných ruín sa otvára nádherný pohľad na Moravu, Dunaj a krajinu za hranicou. Človek tu môže stáť na mieste, kde sa podľa historických správ odohrávali udalosti spojené s Rastislavom, prechádzať sa po ruinách stredovekého hradu a zároveň si pripomínať štúrovcov či obete železnej opony.
Devín je preto miestom, kde sa v jedinom priestore stretáva dávna minulosť, veľkomoravská tradícia, stredoveká história, slovenské národné obrodenie aj novodobý zápas za slobodu.
