Cez doliny vedie turistické značenie a dá sa urobiť okruh oboma dolina. Prepojením dolín je žlté turistické značenie.
Ja som sa rozhodla začínať na parkovisku pri ústí Kvačianskej doliny, žlté turistické značenie ma dovedie až k ústiu Prosieckej doliny.
Je skoro ráno a z parkoviska sa vraciam smerom do Kvačian. Na začiatku dediny značka odbočuje cez mostík popod horu. Vlastne celá žlto značená turistická trasa vedie väčšinou okrajom lesa.
Výhľady na Kvačany v rannom opare.
Miestami chodník zachádza do lesa, aby vzápätí pokračoval okrajom lúky.
Elektrický ohradník je v tesnej blízkosti chodníka, čo nie je veľmi príjemné., ale tie výhľady na liptovské lúky v rannom opare sa mi celkom páčili.
Ústie Prosieckej doliny, pokračujem modrým turistickým značením. Odtiaľto vedie aj náučný chodník Prosiecka a Kvačianska dolina s informačnými tabuľami, ktoré oboznamujú s s geologickými, geomorfologickými a pedologickými pomermi doliny, ako aj s jej flórou a faunou.
Ale si počkám, pokiaľ skupina turistov zájde ďalej do doliny, zbytočne by som ich brzdila.
Prosiecka dolina je dlhá takmer 4 km a je hlboko zarezaná medzi masívy Lomna a Prosečného.
Dolinu vyhlbil potok Prosiečanka. Pred vstupom do doliny potok tečie cez plošinu Svorad potom sa Prosiečanka ponára v závrtovom ponore a stráca sa v podzemí, preto je v súčasnosti dno doliny suché. Objavuje sa znova v dolnej časti doliny.
Chodník vedie popri potoku, medzi vysokými skalami až po vyvieračku v skalnom prieseku Vráta.
Chodník pokračuje kamenistým dnom doliny, okolo sú machom obrastené skaly, je tu príjemne, chládok a vlhko. Dojem kazia len popadané a choré stromy.
Na začiatku hornej časti doliny odbočujem do doliny Červené piesky, je tu 15 metrov vysoký vodopád.
Táto dolina je krátka, s vysokými skalnými útvarmi. Vodopád ma však neočaril, voda skôr kvapká ako tečie, zrejme aj tu sa prejavuje deficit vlahy.
Najatraktívnejším úsekom Prosieckej doliny je kaňonovitá časť Nižný a Vyšný Straz. Miestami to bol adrenalín, ale zážitok ktorý fakt stojí za to.
Kedysi dnom doliny viedla vozová cesta , ktorá spájala Veľké Borové, Huty so svetom, zvážalo sa aj seno zo Svoradu. V tiesňave sú staré železné podpery tadiaľ viedol 30 metrov dlhý most. Neviem si to ale dosť dobre predstaviť.
Z kaňonu vychádzam do úplne iného sveta, na plošinu Svorad. Sú to rozsiahle lúky ktoré vznikli vyklčovaním lesných porastov. Konečne v diaľke počujem zvonky pasúcich sa oviec, takto si predstavujem Liptov. Lesy, lúky a ovce.
Cestou krížom cez lúky prichádzam do dediny Veľké Borové.
Pri bufete Goral má zastávku miestne MHD, Borovská strela, kto chce, sa môže previesť až po Oblazy. Ja som si v miestnom bufete radšej dala výbornú čapovanú kofolu.
