Ranné počasie nesľubuje slnečný deň, avšak predpovede boli priaznivé, čo sa nakoniec ukázalo aj pravdivé.
Z pohoria Strážovské vrchy mám určitý rešpekt, je to teritórium medveďov. Aj keď som sa na turistiku vybrala sama, vedela som, že najmenej dvaja ľudia sa budú v tejto lokalite pohybovať. A naozaj, aj keď ich viac už nebolo.
Čičmany je obec v Strážovských vrchoch v okrese Žilina. Je známou pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Geometrická ornamentálna výzdoba zdobí vonkajšie steny domov.
Nachádza sa tu aj barokovo – klasicistický kaštieľ z 18. storočia sa ktorý využíva ako hotel a reštaurácia.
Ranné Čičmany, dedinka ešte spí. Neďaleko centra je smerovník ku ktorému prichádzam.
Začínam červeným turistickým značením ktoré ma vedie von z dediny na hlavnú cestu a ďalej cez pastviny. Vedľa tečie potôčik ale voda steká aj po chodníku.
Vchádzam do lesa, na lesnej ceste ale tiež steká prúdom voda.
K smerovníku Lúka pod Strážovom, sa objavujú pozostatky snehu, je tu dosť prudké stúpanie tak sa pozerám viac pod nohy. S vyššou nadmorskou výškou sa mení aj farba listov stromov na sviežu, jarnú, zelenú. Neskôr sú to už len púčiky listov. Les je pokrytý kobercom medvedieho cesnaku.
Keď som zdvihla zrak tak som sa vyplašila, vykrútený strom z diaľky vyzeral ako obrovský jeleň.
Červené turistické značenie sa spája so zeleným pri smerovníku Rázcestie pod Strážovom a po chvíli prichádzam na lúku pod Strážovom. Z lúky vidieť obrysy malofatranského Kľaku.
Medzi stromami už bez listov vedie ďalej chodník na vrchol Strážova.
Strážov s nadmorskou výškou 1213 metra je najvyšší vrch Strážovských vrchov. Vypína sa medzi obcami Čičmany a Zliechov, na hranici okresov Ilava a Žilina. Je centrom rovnomennej prírodnej rezervácie s výskytom skalných brál, jaskýň, so vzácnymi druhmi živočíchov a rastlín.
Z vrcholu sa naskytá výhľad na blízke i vzdialenejšie pohoria.
Na Strážove sa týči dvojkríž, ktorý bol postavený v roku 2004. Ak praje počasie, každoročne sa pri ňom na sv. Cyrila a Metoda koná svätá omša.
Cestou späť však už od smerovníka Rázcestie pod Strážovom pokračujem zeleným turistickým značením, dúfajúc, že tu bude na chodníkoch menej vody. V tomto bol môj odhad správny, zo začiatku to bola príjemná lesná cestička.
Značenie viedlo vrcholom, prudké stúpania a následne klesania, pozostatky snehu, a miestami chodník dosť zarastený, zrejme sa veľmi nevyužíva. Na zostatkoch snehu boli mnou neidentifikované stopy väčšej šelmy, ale zrejme staršieho dáta, tak som bola hlučnejšia.
Keď som prišla k smerovníku Sedlo Samostrel, odkiaľ som pokračovala lesnou cestou už žltým turistickým značením, trochu mi aj odľahlo. Na križovatke turistických ciest stojí kríž a neďaleko je altánok.
Z diaľky bolo počuť zvuk motorovej píly, aj v tejto doline sa ťaží drevo.
Okrem chrobákov a motýľov som tu žiadnu inú zver nevidela, až na ťažného koňa lesných robotníkov.
Po chvíli vychádzam na hlavnú, asfaltovú, cestu vedúcu do Čičmian.
Všetko bolo správne načasované, keď som prišla do dediny tak začalo popŕchať. A to bol dobrý dôvod si sadnúť do reštaurácie, dať si guláš a veľkú kofolu.
Občas tak človek premýšľa pri tých ostrejších výstupoch, prečo to robím, nie je lepšie sedieť doma, v pohode, ako takto sa namáhať? Ale tie nádherné výhľady stoja za tú námahu a na konci vždy skonštatujem, že zas to bol jeden krásny deň...
