Od smerovníka Sedlo pod Gýmešom pokračujeme lesnou cestou, ktorá nás dovedie na lúku s obmedzenými výhľadmi.
V diaľke z hmly sa vynárajú veže jadrovej elektrárne Mochovce.
Hrad Gýmeš je na dohľad.
Z informačného panelu je vidieť aký to bol v minulosti rozľahlý hrad.
Jednotlivé časti hradu sa dostavali postupne , o čom svedčí pôdorys hradu s jednotlivými obdobiami dostavby.
Kým po Studenom hrade už v teréne nie je ani stopa, hrad Gýmeš vstáva z popola. O obnovu a záchranu Národnej kultúrnej pamiatky sa od novembra 2011 stará OZ CASTRUM GHYMES.
Neskororománsky hrad bol postavený na mieste staršieho hradiska na vrchu Dúň, v rokoch 1242 až 1250 Andrejom, synom Ivánku z rodu Hunt-Poznanovcov. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1253 keď kráľ Béla IV daroval Andrejovi za zásluhy majetky v okolí hradu. Najstaršie časti hradu sú obytná hranolová veža, veža v tvare podkovy a dvojpodlažný palác. V roku 1295 po Andrejovej smrti zdedili hrad jeho synovia, Andrejov syn Tomáš vybudoval na blízkom skalnom výbežku pozdĺžny palác, čím vznikol tzv. dvojhrad.
Po smrti Tomáša a násilným obsadením hradu Matúšom Čákom Trenčianskym sa hrad znovu dostal do rúk kráľa. Majetok sa vrátil rodu až v roku 1386 a to už rod využíval prímenie Forgáč. Blažej Forgáč dobudoval nové predhradie a hrad sa zas spojil do jedného celku. V 14 a 15 storočí sa vybudovali nové obytné priestory a pribudli dve vežové paláce.
Po porážke uhorských vojsk v bitke pri Moháči, v roku 1526, sa Gýmeš stal jedným z bodov protitureckej obrany.Neskôr hrad bol opäť vo vlastníctve kráľa. Zásadnú obnovu hradu iniciovali až František IV. Forgáč a po ňom, v roku 1613, jeho brat Žigmund II. Forgáč.
Povstalecké vojská Gabriela Betlena v roku 1619 zničili Gýmeš, hrad bol v roku 1620 Žigmundom obnovený.
Ďalšou ranou pre hrad boli turecké vojská v rokoch 1663 a 1671, nakrátko ho aj obsadili.
Za vstup Šimona Forgáča do služieb Františka II. Rákociho cisárske vojská obsadili hrad a bol odňatý Forgáčovcom. Do majetku rodu sa znova dostal v roku 1711 zásluhou biskupa Pavla IV. Forgáča a ten uskutočnil aj barokovú prestavbu hradu. Hrad časom nadobúda sakrálnu funkciu, bol tu vybudovaný kostol sv. Ignáca a tiež kaplnka sv. Jána, opravili sa paláce, hradby.
Na týchto historických faktoch ma prekvapila informácia, že v prestavbe hradu biskupom, pokračoval v diele jeho syn Pavol V. Forgáč, ale všeličo sa stáva....
Na Gýmeši sa konali aj púte . Neskôr neobývaný hrad začal chátrať
Paradoxom je, že viac krát opravovaný a zveľaďovaný hrad Forgáčovcami, zdevastoval Forgáč, keď v roku 1833 Karol dal na hrade rozobrať strechu a konštrukciu krovov použil na výstavbu cukrovaru v Jelenci, čo ešte urýchlilo to, že sa hrad rýchlejšie stáva ruinou.
I keď bol Karol Forgáč starým mládencom, po jeho smrti v roku 1911 sa o dedičstvo prihlásilo až 46 jeho nemanželských detí, údajne ich bolo však viac, možno ani sám nevedel koľko.
Vstupom na prvé predhradie nás upúta hranolová obytná veža.
Výhľady z hradných múrov.
Obytná veža a výhľady z veže.
Najvyššie poschodie obytnej veže a výhľady.
Pozostatky kostola a kaplnky.
Ako vidieť už veľa práce sa na hrade vykonalo, ale ešte OZ veľa práce aj čaká...
Ako snáď o každom hrade, aj o hrade Gýmeš koluje povesť:
Keď sa Turci objavili po prvýkrát pod hradom, celé týždne sa im ho nepodarilo dobyť. Avšak situácia obrancov bola zo dňa na deň horšia. Ich rady redli, zásob i síl ubúdalo. Nadišla posledná bitka. Zatiaľ čo smrť neúprosne kosila na hradbách ďalších hradných vojakov, gýmešská hradná pani v kaplnke úpenlivo prosila Matku božiu o pomoc. A čo sa nestalo. Znenazdajky sa rozpútala strašlivá búrka a nebesia začali priam besnieť. Nad horiacim táborom Turkov sa križovali blesky a zdesený nepriateľ bezhlavo utiekol. Gýmeš zachránil nebeský zázrak.
